Mačiatko Mel malo šťastie v nešťastí. Erika Koklesová a Mačky SOS sa ho ujali a zachránili mu život. Teraz veria, že sa im podarí nájsť preň šťastný domov.
V tejto rubrike rozprávajú známi ľudia o svojom spolunažívaní s domácimi zvieratami
Dnes: Erika Koklesová, spoluzakladateľka združenia Mačky SOS
Erika Koklesová nikdy nebola mačkárka. Od malička ju však fascinovali mačkovité šelmy, takže snívala, že keď bude veľká, kúpi si okrem vysnívaného koňa aj pumu. Získať koňa náročné nebolo, s pumou to však také jednoduché nie je. Sen mať mačkovitú šelmu však nevyprchal, a tak v dospelosti presmerovala záujem na ich menšieho predstaviteľa - mačku. Vtedy však o mačkách vedela len málo a väčšina informácií bola založená na mýtoch. Napríklad o falošnosti mačiek, či ich až "apokalyptickej" schopnosti šíriť choroby.
"Musím priznať, že aj keď mi mačky imponovali, ovplyvnená týmito predsudkami som nemala odvahu priniesť si ich do bytu," spomína dnes. Zlomový okamih nastal po návšteve priateľov, ktorí mali v obyčajnom byte prekrásneho kocúra Bilba.
"Ich vzájomné pohodové spolužitie bez stresov, nepríjemných pachov a zničeného nábytku mi dali možnosť odhaliť skutočnú podstatu nenáročného spolunažívania mačky a človeka. Naštartovalo to moju snahu dozvedieť sa o mačkách viac a čoskoro som zistila, že všeobecne "uznávané" pravdy šíriace sa medzi ľuďmi majú jediného spoločného menovateľa - chýbajúce informácie a z toho prameniace negatívne skúsenosti."
Ešte však musela na svoju stranu získať aj priateľa, ktorý mal síce zvieratá veľmi rád, ale tvrdil: "Mačky do bytu nepatria!"
"Napokon sa mi ho podarilo presvedčiť, že ak sa mačke zabezpečia vhodné podmienky, stane sa z nej nenáročný a príjemný spolubývajúci. Zadovážili sme si teda dnes už bežne dostupnú podstielku, ktorá absorbuje pach a ľahko sa udržiava čistá, vhodné škrabadlá, ktoré ochránia nábytok, či krmivo, ktoré odstraňuje potrebu mačky dáviť chlpy, a nemusí teda obhrýzať bytové rastliny, a nový člen rodiny - Cicko - sa mohol stať neodmysliteľnou súčasťou domácnosti. A keď nám po čase naznačil, že by cez deň potreboval spoločnosť, lebo obaja s priateľom sme dosť zaneprázdnení, pribudla nám aj orientálna mačka Špagetka, ktorá má naozaj výzor pumy."
Prešiel nejaký čas a Koklesovcom sa v stajni pri koňoch premnožili myši. Začali pátrať na internete, kde získať vhodných "myšobijcov". Na Slovensku je však osveta okolo mačiek v plienkach, takže, paradoxne, s Máriou Jelínkovou, ktorá sa na Slovensku venuje mačacej charite, sa skontaktovali cez české diskusné stránky.
"Pani Jelínková nás presmerovala na slovenskú adopčnú stránku mačiek bez majiteľa, kde sme nielen našli naše nové mačky, no nakukli aj do zákulisia mačacej charity. Trápilo nás, že jej úroveň výrazne zaostáva za Čechami, a tak sme sa rozhodli úsilie podporiť. A po čase sa zrodilo občianske združenie Mačky SOS. Pod krídla prevzalo aj projekt celoslovenskej databázy mačiek na adopciu, ktorý sa konečne mohol presunúť z českých serverov na slovenské."
Za najlepší dôkaz, ako dokonale dokážu mačky zmeniť názor ľudí, môže poslúžiť zaujímavosť, že predsedom združenia sa stal práve Erikin priateľ. "Všeobecne sa tvrdí, že mačky "pravých" mužov neoslovujú. Opak je však pravdou. Odkedy sa podieľam na činnosti združenia, stretla som mnoho úspešných mužov, ktorí sa láskou k mačkám vôbec netaja. Takže, možno aj vy poznáte ľudí s negatívnymi postojmi k mačkám, ktorý pramení z neznalosti a predsudkov. No snáď, keď dostanú príležitosť vidieť tieto krásne zvieratá také, aké skutočne sú, čaká ich premena na ochrancov mačacieho pokolenia. A ktovie, možno práve medzi nimi sú budúci majitelia mnohých zdravých, čistotných a mačiek, ktoré čakajú na nový domov v našich depozitoch." (bd)
