Nemecká menšina v Maďarsku, takzvaní dunajskí Švábi, ktorých po vojne vysídlili a ktorých značná časť sa v 50. rokoch zase vrátila, v poslednom desaťročí zase prekvitá. A zdá sa, akoby sa už čoskoro malo všetko vrátiť do pôvodného stavu, aký panoval pred druhou svetovou vojnou. Prosperita a zdanlivá idyla je však trochu klamlivá a aj napriek značnému zlepšeniu postavenia menšiny po páde komunistického režimu platí aj tu príslovie dunajských Švábov, že „nie každý deň je nedeľa“, napísal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Predstavuje skutočné spolunažívanie Nemcov s Maďarmi ničím nerušenú etnickú idylu, ako nasvedčuje letmý pohľad na obec Budaörs, tradičné sídlo dunajských Švábov na predmestí Budapešti?
V budaörských švábskych reštauráciách si už môžete dať nemecké pivo s maďarským perkeltom a privítajú vás perfektným švábskym dialektom. Netreba sa však nechať uniesť idylou a prosperitou ani od roku 1993 formálne existujúcim zákonom o samospráve národnostných menšín v Maďarsku. Tento zákon síce znie ako sen o autonómii, ale vzťahy medzi Maďarmi a nemeckou menšinou ani dnes nie sú také bezkonfliktné. Zákon zaručuje všetkým trinástim národnostným menšinám v Maďarsku vrátane slovenskej samosprávu, právnu ochranu a financie na rozvoj. Ale všetky poprevratové vlády zatiaľ vo vzácnej zhode odkladajú realizáciu parlamentného zastúpenia týchto menšín, bez ktorých je samospráva bezzubá. Robí sa to bez ohľadu na to, že už pred piatimi rokmi vyzval na zabezpečenie parlamentného zastúpenia aj ústavný súd.
Bezzubosť stavu odzrkadľuje aj Budaörs. Menšinová samospráva obce zvolená v roku 1994 sa dva roky márne pokúšala získať od obce peniaze, ktoré parlament vyčleňuje na rozvoj menšín. Obecné (prevažne maďarskojazyčné) zastupiteľstvo tieto peniaze rozpustilo v obecnom rozpočte. Menšinová samospráva sa obrátila na súd a odštartovala bojkot rozpočtových uznesení obecného zastupiteľstva. Obec až potom ustúpila.
Iný príklad „papierovosti“ zákona o menšinách: zákon určuje, že v obciach s výraznejším podielom menšiny majú obecní úradníci ovládať oba jazyky, teda okrem maďarčiny aj menšinový. Keď však prednedávnom prišli do Budaörsu zástupcovia Bretzfeldu, nemeckého partnerského mesta, zistili, že zo zamestnancov obecnej správy nikto neovláda ani základy nemčiny. To isté platí pre dvojjazyčné formuláre na vybavovanie záležitostí, ako to požaduje Rada Európy, ktorej jazykovú chartu Maďari údajne plnia.
Aj napriek kritike sa ale postavenie maďarských Nemcov za posledných pätnásť rokov značne zlepšilo, či už s menšinovou samosprávou, alebo bez nej. Dvojjazyčných gymnázií zameraných na nemčinu je desať. V Budapešti vznikol Nemecký dom, v Szekszárde hrá nemecké divadlo a nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorého rodičia pochádzajú z Budakesze, zariadil, že tam vznikne vzdelávacie stredisko. (čtk)
