Počas protestov proti Svetovému ekonomickému fóru v New Yorku si vyslúžili kritiku aj poprední americkí politici. Viceprezident Dick Cheney (vľavo) za spojenie z naftárskym priemyslom, prezident George Bush (uprostred) za nejasný postoj v afére firmy Enron a minister obrany Donald Rumsfeld za údajný podiel na smrti afganských civilistov. FOTO - ČTK/AP
Zatiaľ čo sa v brazílskom Porto Alegre rokovalo o budúcnosti antiglobalistických hnutí a v nemeckom Mníchove o ďalšom smerovaní protiteroristického ťaženia, účastníci Svetového ekonomického fóra (SEF) v New Yorku hovorili o tom, že aj ekonomika potrebuje po udalostiach z 11. septembra bezpečnosť a istotou.
Ani na jednom zo spomínaných stretnutí síce nechýbali globalisti a ich odporcovia, ale už teraz je prístup oboch strán umiernenejší. Ani v jednom zo spomínaných miest nezažili cez víkend antiglobalistický Janov, Prahu či Seattle. Dôvod? Septembrové udalosti a stále pretrvávajúce šesťmesačné napätie vo svetovej politike.
V New Yorku sa predstavitelia Medzinárodného menového fondu zhodli, že svetová ekonomika sa postupne uberá správnym smerom. Podľa nich je to opatrný optimizmus, hoci opakovane vyhlasovali, že aj ekonomika potrebuje istotu a bezpečnosť.
Pred budovou hotela Walsdorf Astoria, kde sa zišlo tritisíc predstaviteľov nadnárodných korporácií, veľvyslancov a politikov, sa objavili aj antiglobalisti. Boli však civilizovanejší. Polícia s nimi nemala problémy.
Snažili sa účastníkov fóra, ktoré sa tento rok symbolicky nekonalo vo švajčiarskom Davose, ale v New Yorku, upozorniť na chyby protiteroristického ťaženia vedeného USA. Uprostred chýbajúcich dvojičiek sa však ťažšie nadáva na vyššie vojenské výdavky svetovej veľmoci.
Aj preto boli úspešnejší internetoví antiglobalisti, ktorým sa v piatok podarilo zablokovať webovú stránku fóra - www.webforum.org.
Demonštranti nerozbíjali sklá ani nelámali kosti. Vzduchom sa nešíril štipľavý slzotvorný dym. Médiá preto špekulovali, či sa antiglobalisti nescivilizovali, alebo sa ešte stále nedokázali prispôsobiť novým pravidlám svetovej politiky.
Novú tvár postseptembrových antiglobalistov preto pravdepodobne ukázala alternatíva s názvom Aj iný svet je možný. Jej cieľom je bojovať proti chytaniu veľrýb vo svetových oceánoch či americkej drogovej politike v Latinskej Amerike. Kritizujú škandál okolo spoločnosti Enron či finančnú krízu v Argentíne a chcú zabrániť, aby sa protiteroristické ťaženie Ameriky rozšírilo mimo Afganistanu.
V poslednom bode sa však antiglobalisti zhodnú aj s niektorými predstaviteľmi Európskej únie či členských štátov NATO.
