Medzi najbežnejšie prieťahy v konaní patria nerozhodnuté súdne spory. Sú známe prípady, keď súdy nerozhodli ani po 13 rokoch. Občania síce majú možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, ktorý povie, že k prieťahom došlo, a prikáže súdu urýchlene rozhodnúť, ale nemôže ich v plnom rozsahu odškodniť. Takéto sťažnosti tvoria až 40 percent prípadov na Ústavnom súde.

Na vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi je nevyhnutné rozhodnutie disciplinárneho senátu, že sa dopustil subjektívnych prieťahov.

Rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote sa neraz nepodarí ani Sociálnej poisťovni, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny či správam katastra. Najmä v oblasti sociálnych vecí za uplynulé obdobie došlo k toľkým rozhodovacím a organizačným zmenám, že úrady neraz nestihli vybaviť všetky resty a už museli plniť nové úlohy. Novovzniknuté úrady práce a sociálnych vecí napríklad minulý rok prevzali po zrušených okresných úradoch žiadosti zdravotne postihnutých ľudí, najstaršie pochádzali ešte z roku 2001. Okrem rozhodovania o nich však museli prehodnocovať aj zdravotný stav postihnutých, ktorí už kompenzácie dostávali, pretože sa zmenil spôsob posudzovania postihnutia a zmenili sa aj príspevky.

Minulý rok začal platiť aj nový zákon o sociálnom poistení, pre dôchodcov sľuboval výhodnejšie podmienky, Sociálna poisťovňa preto zaregistrovala dvojnásobný počet žiadostí oproti štandardnej situácii a mnohí dôchodcovia čakali na rozhodnutia o dôchodku aj štvrť roka. "Dnešná kapacita Sociálnej poisťovne nie je úplne schopná plynulo zvládnuť nápor žiadostí, to však neznamená, že niekto stratí nároky," upozorňoval riaditeľ František Halmeš.

"V tomto roku je situácia oproti minulému lepšia. V lehote sme doteraz vybavili takmer 97 percent žiadostí," povedala včera hovorkyňa Vladimíra Pôbišová. Zostávajúce žiadosti sú podľa nej veľmi komplikované a vyžadujú si dohľadanie dokumentov, čo je aj v záujme dôchodcov.

Ombudsman Pavel Kandráč občanov informuje, že ak im napríklad tým, že o žiadosti o dôchodok Sociálna poisťovňa nerozhodla v zákonnej lehote, "vznikla majetková ujma, respektíve škoda, ktorú môžu preukázať", môžu sa cez súd domáhať jej náhrady.

Hovorí o tom zákon "o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci" a 1. júla to bude rok, čo nadobudol účinnosť.

Sociálnu poisťovňu odvtedy požiadalo o náhradu škody 19 občanov. V 15 prípadoch poisťovňa podľa hovorkyne Pôbišovej rozhodla, že náhrada škody občanom nepatrí. "V jednom prípade pokračuje súdne konanie a čakáme na výsledok." V ostatných prípadoch poisťovňa občanov požiadala doplniť a predložiť dôkazy o vzniku a výške škody.

Väčšinou podľa Pôbišovej občania namietajú proti nepriznaniu dôchodku, respektíve jeho oneskorenému priznaniu. No ak namietajú napríklad proti oneskorenému rozhodnutiu o žiadosti o predčasný dôchodok, a pritom naň nemajú nárok, "ťažko hovoriť aj o vzniku škody".