Boris Farkaš,
herec, otec Kristíny Farkašovej

Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Kristína bola celkom normálne decko. Horšie známky z matematiky som jej nemohol vyčítať, lebo ja som mal ešte horšie. Prekvapila iba raz: keď sme zistili, že v hudobnej škole sa vyskytuje iba občas. Aj keď sme si mysleli, že tam chodí pravidelne.
Zistili ste, čo robila namiesto toho?
Venčila imaginárneho psa.
Čo na nej najviac oceňujete?
Záujem o divadlo, film, fakt, že dokáže študovať na dvoch vysokých školách naraz. (Dúfam, že do Prahy nechodí venčiť imaginárneho psa.) Okrem toho ju obdivujem, ako sa dokázala presadiť v divadle.
V čom ste si podobní?
V záujme o kumšt.
V čom úplne odlišní?
Možno v miere tvrdohlavosti. Vždy však ide o odlišnú situáciu. Okrem toho sme rôzni v mnohých veciach. Nie však tak, aby mi to prekážalo.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Keď sme za ňou prišli na letný tábor, videli sme jej vystúpenie, ktoré si pripravila. Zaujal ma jej prejav. Vedel som, že dokáže tancovať, prekvapila ma, ako zaspievala ťažký part Sally z muzikálu Kabaret. Bola úžasná.
A ešte?
Rád by som ju pochválil, keby pomohla v domácnosti bez výzvy.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Mali sme takéto knižky, „výchovu" som študoval na prvej vysokej škole. Len netuším, či som teoretické vedomosti správne uplatnil aj v praxi.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Na svojich deťoch som sa trénoval a potom som čítal večerníčky v rozhlase. Nakoniec mi rozprávky nahrali na kazety a deti si ich rady púšťali. Veľa som si však vymýšľal.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Asi všetko. Môže, ale vari si to rozmyslí...
Myslíte, že si rozumiete?
Vždy sme sa k sebe správali kamarátsky a ak som niečo prešvihol, nemal som problém ospravedlniť sa.
Dodnes jej nejako pomáhate?
Minimálne, lebo jej tvrdohlavosť nedovolí, aby sme pomáhali. Veci si rada rieši sama. Radu je ochotná prijať až vtedy, ak je veľmi zle. Sme taká sanitka za rohom.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Vždy, keď musí prísť do bratislavskej školy, alebo na predstavenie RND. Najčastejšie sa vidíme na autobusovej stanici, keď po ňu uháňam autom. Naše dieťa na nás nemá čas.

Kristína Farkašová,
študentka, herečka, dcéra Borisa Farkaša

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bola a aj som. Nechodila som na klavír, lebo som mala pocit, že som úžasne samostatná.
Ako to vaši prežívali?
Vychovávali ma síce k samostatnosti, no ja som to asi zle pochopila. Išlo skôr o moju tvrdohlavosť.
Kto bol prísnejší - otec alebo mama?
V tom sa striedali. Najhoršie bolo, keď sa naštvali obaja naraz. Vždy však boli féroví. Často bohužiaľ.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Všetko robí na dvesto percent, páči sa mi aj jeho inteligentný zmysel pre humor. Obdivujem ho ako herca, kuchára a hlavne ako môjho rodiča.
Inšpiroval vás pri voľbe povolania?
Odmalička som vyrastala v divadle, až som sa od neho zostala závislá. Dlho som „fičala" na Cyranovi. V Astorke som začala ako uvádzačka a potom som už robila takmer všetky povolania, aké sa v divadle robiť dajú. Naši nechceli, aby som išla na herectvo. Vraj sa tým neuživím. Tak teraz študujem na dvoch školách dramaturgiu a živím sa herectvom.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Cieľavedomosť v určitých veciach, frflanie. Ráno, kým sa obaja nenajeme, nedá sa s nami komunikovať. Čo už? Deti si na rodičoch skôr uvedomujú negatíva.
V čom ste odlišní?
Práve preto, že sme veľmi podobní, bývajú medzi nami konflikty. A ja nemám napríklad fúzy.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Frflošstvo. A že na prvý šup berie veci často negatívne. Keď mu to však dôjde, ospravedlní sa a obráti celý problém na humor.
Rozprával vám rozprávky?
Veľmi veľa. Aj si vymýšľal. Dokonca nám s bratom čítal Maťka a Kubka s hlasom uja Kronera.
Dodnes vám nejako pomáha?
Určite. Dokonca ma podporuje vo veciach, s ktorými až tak veľmi nesúhlasí a ktoré sú dosť šialené. Napríklad, hoci nechcel, aby som sa stala herečka, poradil mi, keď som išla na konkurz do Radošinského naivného divadla.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Jednoznačne na prázdniny na Podbanskom. Chodievali sme tam na celé leto a s bratrancom sme si hovorievali - všade dobre, na Podbanskom najlepšie. A potom na to, keď sme čakali na brata keď bol v brušku.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Vždy mu urobím radosť už iba tým, keď prídem domov. Myslím si, že by sa tešil, keby som vyštudovala ešte jednu vysokú školu, ako som sľúbila a aby som potom mohla robiť niečo „normálne".
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Mama hovorí, že Kristína som podľa otcovej frajerky, ktorá bola Poľka. Otec to však popiera. Takže ani neviem.

Autor: Barbora Laucká/ Foto: PETER LEGINSKÝ