Spomínam si, ako jedného nášho kamaráta rozčuľovalo, že len čo niečo zakáže svojmu dieťaťu, jeho svokra (volali ju ómama) hneď vzápätí povie „móže". Aj my sme vtedy boli mladí rodičia a rozčuľovali sme sa spolu s ním. Zbytočne. Deti (kamarátove aj naše) ďalej veselo porušovali zákazy. A nevydarila sa ani prevýchova svokry.
Zákazy sú na to, aby sa porušovali, hovorí príslovie a je to vlastne hádanka, ktorú ľudstvo rieši odjakživa. Už keď čítame rozprávky, zisťujeme, že väčšina z nich je o porušených zákazoch. Väčšina rozprávkových hrdinov sa vyberá do sveta, kde sa dávajú najať do služby u rôznych šarkanov alebo stríg. Pri nástupe si vypočujú rôzne zákazy: napríklad že nesmú vstúpiť do trinástej komnaty, čítať čarodejnú knihu alebo ochutnať nejaké ovocie. A všetci tí hrdinovia, samozrejme, tú trinástu komnatu preskúmajú, čarodejnú knihu prečítajú, zakázané ovocie ochutnajú aj keby ich to malo stáť život.
Moje dcéry napríklad zakazujú deťom jesť sladkosti. Ba keby len zakazovali - ony sa rozhodli, že sa ich deti o existencii sladkostí vôbec nedozvedia. Úzkostlivo dbajú, aby deti čokoládu ani nezavoňali, a keď sa v televízii objaví reklama na nejakú sladkosť, prepínajú na iný kanál. Aj ja sa na tomto utajovaní zúčastňujem - nikdy som ešte vnúčaťu nijakú sladkosť nekúpila.
A potom idem s dvojročnou vnučkou do parku a vnučka sa neomylne vyberie k neďalekej lavičke, na ktorej ležia keksíky polievané čokoládou a jeden keksík si vyžobre. Ani si ho neprinesie - zje ho už cestou nazad, lebo tuší, že by som jej ho mohla zobrať. Vráti sa už iba s usmiatou tvárou, zababranou od čokolády a ja cestou z parku miniem celý balíček papierových vreckoviek, aby jej na tvári neostala ani najmenšia stopa. Ešte by si dcéra mohla myslieť, že som spolupáchateľka.
Nuž, ako je to teda vlastne s tými zákazmi? Má nejaké riešenie tá hádanka - „zákazy sú na to, aby sa porušovali"? Dnes, keď som už aj ja stará mama, zisťujem, že jediný, kto tú hádanku takmer vyriešil, bola svokra nášho kamaráta. A často mávam dohryzený jazyk, keď sa usilujem sama sebe zakázať, aby som pričasto nevypúšťala z úst to „ómamine" obľúbené „móže".