Desatoro pred texaským Kongresom môže ostať. FOTO - REUTERS
Pre jedných striktne náboženský text, ktorý nemá čo hľadať v štátnych budovách, pre druhých základný program prvých osadníkov. Kus histórie, ktorý si zaslúži dôstojné miesto a špeciálne tam, kde sa rozhoduje o charaktere krajiny: na súde a v Kongrese.
Americký Najvyšší súd v pondelok rozhodoval o probléme, ktorý rozdeľuje Spojené štáty. Hovorí sa tomu kultúrna vojna. Proti sebe stojí liberálna a konzervatívna Amerika. Súd posudzoval dva prípady. V oboch išlo o desať prikázaní. Jeho rozhodnutie je najlepším dôkazom, že Amerika je naozaj rozdelená.
V prípade zarámovaných prikázaní na súde v Kentucky Najvyšší súd povedal, že text, ktorý podľa Biblie dal Mojžišovi Boh, tam nepatrí. Priznáva síce, že desať prikázaní nemá len náboženský rozmer a odvodzujú sa od nich základy americkej morálky, na súd však nepatria. Súd tak rozhodol v pomere 5:4.
Rovnakým pomerom, tentoraz však v prospech prikázaní, rozhodol ten istý Najvyšší súd o prípade z Texasu. Socha s desiatimi prikázaniami pred budovou texaského Kongresu v Austine môže zostať.
Rozhodnutie súdu malo vyriešiť spor, ktorý sa ťahá celou Amerikou už niekoľko rokov. Jedni hovoria, že cirkev a štát sú podľa americkej ústavy jasne oddelené a preto by sa nemali miešať. Zdôrazňujú, že desatoro je len vecou kresťanov a ostatné náboženstvá sú tak diskriminované. Druhí tvrdia, že desatoro je kódex morálky, ktorý platí pre všetkých.
Niekoľko rokov sa množia súdne prípady. A bol v tom už poriadny chaos. Niekde sa súdy postavili na stranu liberálov, inde na stranu konzervatívcov. Najvyšší súd mal povedať jasné áno, či nie. Neurobil to. Sudcovia neboli jednotní a nezvyčajne ostro a verejne svoj nesúhlas vyjadrovali priamo v súdnej sieni.
Vybrali si cestu komplikovaného hľadania. Oba výroky sú založené na hlbšom skúmaní príčin a okolností. Súd tak argumentuje, že v prípade Kentucky išlo ľuďom od začiatku o náboženský rozmer. V prípade Texasu išlo viac o históriu. Desať prikázaní je pred budovou Kongresu len jednou zo sôch, ktoré znázorňujú základné kamene súčasnej Ameriky.
Pondelok bol posledným dňom zasadania Najvyššieho súdu pred prázdninami. Mimoriadnu pozornosť nepriťahoval len pre dôležité rozhodnutia, ale aj preto, že všetci čakali, či šéf súdu William Rehnquist ohlási odchod. Osemdesiatročný sudca má rakovinu a aj posledné zasadnutie ukázalo, že stráca sily. Rozhodnutie súdu prečítal len s problémami.
Svoj odchod neoznámil, podľa amerických médií to však neznamená, že naozaj neodíde. Potom sa začne boj o charakter Najvyššieho súdu a prostredníctvom neho aj o charakter Ameriky. Rehnquist je konzervatívec, aj teraz hlasoval v prospech desatora. Druhým sudcom, o ktorom sa hovorí ako o ďalšom odchádzajúcom je Sandra O'Connorová. Práve ona rozhodla, keď v prípade Kentucky hlasovala proti desatoru a v prípade Texasu za.
Jej odchod by pravdepodobne znamenal, že pri budúcom hlasovaní by vyhrali iba konzervatívci. Nových sudcov vymenuje prezident George Bush a netají sa tým, že chce posilniť konzervatívcov. Nebude to však úplne jednoduché. Demokrati Bushove nominácie blokujú.
