Profesionálnej Horskej záchrannej službe dnes preplácajú zdravotné výkony zdravotné poisťovne. Za ostatné výkony, napríklad zvezenie mŕtvych či zranených turistov, môže vymáhať poplatky, ak sa dokáže, že turisti nerešpektovali pravidlá bezpečnosti.
Šéf Horskej záchrannej služby Jozef Janiga tvrdí, že 90 percent všetkých zásahov je práve dôsledkom nedodržania pravidiel, dokázať to je však ťažké. Minulý rok sa im podarilo vymôcť asi 2 milióny korún. Podľa štatistík ročne horská služba zasiahne asi 800-krát, priemerná cena zásahu je 9-tisíc korún.
Šéf Dobrovoľnej Tatranskej horskej záchrannej služby Jaroslav Švorc hovorí, že spoplatnenie zásahov je unáhleným krokom, ktorý nerieši "abnormality a problémy, ktoré môžu vznikať".
Napríklad zásah leteckej služby je plne hradený zo zdravotného poistenia. Ak je dobré počasie, zranený turista poletí vrtuľníkom "zadarmo", ale pri zlom počasí ho odnesú horskí záchranári a za to musí zaplatiť. "Ak iný turista uvidí, že sa mi stal úraz a zavolá horskú službu, kto za zásah zaplatí?" pýta sa Švorc.
Janiga tvrdí, že nejde o unáhlenosť, zákon má platiť od januára, teda je čas na vytvorenie vhodných poistení. To isté si myslí ministerstvo vnútra, ktoré zákon pripravilo. Spolieha sa, že spoplatnením služieb sa zlepšia príjmy horskej služby, tá dokáže zamestnať viac ľudí a zároveň sa zvýši tlak na zodpovednejšie správanie návštevníkov. (haj)
