"Príroda tu poskytuje vrch i dolinu, les i vodu a predovšetkým prekrásny rozhľad na utešený malebný kraj dokola," tak popísal začiatkom 19. storočia Alojz Mednyanský anglický park v obci Lednické Rovne. Romantické zákutie, v ktorom kedysi rástlo vyše 2000 i cudzokrajných druhov flóry a ktoré bolo posiate besiedkami, jaskyňami a obeliskami, sa podľa Svetového pamiatkového fondu v roku 2006 ocitne v akútnom ohrození.
Devastácia historického parku, ktorý rozlohou 16,5 hektára patrí k najväčším svojho druhu na Slovensku, začala už po roku 1945, keď bol areál znárodnený. Kostol, ktorého veža je dnes kultúrnou pamiatkou, sa premenil na školu a v parku vzniklo i volejbalové ihrisko. Čo nezničil vtedajší režim, poškodili vandali a veterná smršť, ktorá vlani v júni zničila 95 stromov, z nich mnohé i vyše 100 rokov staré.
Asi štvortisícová obec má park od konca 18. storočia vďaka vtedajšiemu majiteľovi lednického panstva grófovi Johannovi Gobertovi Aspremont-Lindenovi. Veľký podiel na architektúre parku mal jeho osobný lekár a botanik Anton Rochel, neskorší riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady v Budapešti.
V parku bývalo kedysi veľa stavieb, z väčšiny z nich však dnes zostali len ruiny. Napríklad už gróf Aspremont dal postaviť kostol, okolo ktorého sa zachovali niektoré náhrobky - v zemi tam odpočíva i Aspremontova manželka a sám gróf Aspremont.
Z konca 18. storočia pochádza i gotická brána s rotundovitou strážnou vežou pri vstupe do parku. K najmenším architektonickým stavbám, tiež poškodeným, patrí šibenica (jednoduchý kamenný postál s dórskymi stĺpmi) a studnička (kedysi váza na kamennom podstavci nad prameňom vyvierajúcim zo svahu). V parku je i socha boha Neptúna (nazývaná tiež Rybár) a na najvyššom mieste areálu v antickom chrámčeku (dnes bez strechy) stávala socha bohyne Minervy, ktorú ľudia v eufórii z konca 1. svetovej vojny rozbili.
Po výmene niekoľkých majiteľov sa park v zanedbanom stave dostal v roku 1890 do rúk majiteľa sklárne Jozefa Schreibera, ktorý priestor zveľadil a obohatil o neorenesančné mauzóleum, v ktorom je i pochovaný.
Po 50 rokoch štátnej devastácie a nezáujmu sa v roku 1989 stala vlastníkom vstupnej časti areálu akciová spoločnosť Rona Crystal, dnes firma Roma, najväčší slovenský výrobca úžitkového skla.
Zvyšných 15,5 hektára zostalo obci, ktorá každý rok vyčleňuje zo svojho rozpočtu asi 200-tisíc korún na základnú údržbu parku. (čtk)
