Slovenské školstvo zaznamenáva rapídny demografický pokles
BRATISLAVA 2. februára (SITA) - Slovenské školstvo zaznamenáva rapídny demografický pokles. Do roku 2010 u nás výrazne poklesne počet detí vo vekových skupinách od 6 do 14 rokov. Oproti roku 2001 to bude 18 až 26 percentný a oproti roku 1990 až 49 percent
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ný pokles. Uvádza sa to v Národnej správe o vzdelávacej politike z dielne Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Podľa správy bude sieť škôl značne predimenzovaná a ak sa výrazne nezreformuje, bude v nákladoch na žiaka aj oveľa drahšia. Prostriedky ušetrené redukciou počtu škôl by mohli byť využité na investície do zostávajúcich škôl a lepšie mzdové ohodnotenie učiteľov.
Výrazným problémom je aj segregácia a diskriminácia rómskych študentov. Správa uvádza konkrétne príklady z Košického a Prešovského kraja týkajúce sa neopodstatneného zaraďovania rómskych žiakov do špeciálnych škôl a cirkevných škôl, ktoré sú prakticky bez rómskych študentov. Pri väčšej starostlivosti by pritom mohli mnohé z týchto detí uspieť i v štandardnom vzdelávacom systéme. Špeciálne školy pritom často nemajú vyhovujúce podmienky a dostatočnú kapacitu. Autori v súvislosti s novým zákonom o financovaní základných a stredných škôl priznávajú, že prináša sprehľadnenie financií v školstve. Varujú však, že nevytvorí zásadný tlak na racionalizáciu siete škôl a jej adaptáciu na súčasný demografický vývoj. Správa sa zaoberá aj otázkou decentralizácie v oblasti školstva či analýzou návrhu školského zákona a vysokoškolského zákona.
Národná správa o politike vzdelávania je prvou zo série národných správ vydávaných SGI. Majú byť príspevkom k verejnej a expertnej diskusii o alternatívach, medzi ktorými sa spoločnosť rozhoduje pri zabezpečovaní verejných služieb. Správa vychádza z analýzy nedávnych významných zmien a reforiem v usporiadaní slovenského školstva a vzdelávania. Publikácia poukazuje na nevyhnutnosť výberu v oblasti vzdelávania a kriticky hodnotí súčasné koncepčné dokumenty vrátane projektu Milénium. Podľa hlavných autorov správy Miroslava Beblavého a Martiny Kubánovej tieto dokumenty nepreukazujú dostatočnú ochotu pomenovať často bolestivé kroky a rozhodnutia, ktoré sú potrebné pre naplnenie presadzovaných cieľov.