Liberalizácia poštového trhu predstavuje pre Slovenskú poštu hrozbu. V budúcnosti by časť nákladov mal dotovať štát. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Slovenská pošta stále nemá ujasnenú stratégiu, ako sa vyrovná s urýchlením otvorenia trhu s poštovými službami. Podnik vlastnený štátom zatiaľ skúma možné dosahy úplnej liberalizácie, ktorú vláda stanovila na január 2007. Termín, ktorý Európska únia určila na rok 2009, má teda Slovensko splniť s dvojročným predstihom.
Riziko konkurencie
Výhradné postavenie štátnej pošty sa postupne obmedzuje už od roku 2002. Dnes zostal pošte jediný monopol: v doručovaní zásielok s hmotnosťou do 100 gramov, teda napríklad listy.
Konkurenti Slovenskej pošty - napríklad kuriérske firmy DHL, UPS, FedEx či TNT, alebo niektorá zo zahraničných pôšt, už môžu na Slovensku doručovať listové a reklamné zásielky, ktoré presahujú túto hranicu. Od budúceho roku sa tento limit zníži na 50 gramov a od januára 2007 padne monopol úplne.
Kuriérske spoločnosti sa do doručovania listových zásielok veľmi nehrnú. "Otvorenie trhu nám preto neprinesie žiadne väčšie výhody," povedal člen správnej rady Asociácie slovenských expresných prepravcov Laurenc Svitok. Expresní prepravcovia nie sú podľa neho pre poštu žiadnym rizikom "Predmetom nášho podnikania je expresná preprava, respektíve preprava tovaru a tých sa monopol netýka," povedal Svitok.
Slovenská pošta však v plánoch konkurentov vidí hrozbu zvyšovania svojich nákladov. "Konkurencia sa tak ako v iných európskych štátoch sústredí na mestá a pošte zostane nákladovo podstatne náročnejší vidiek," povedala pred časom SME hovorkyňa pošty Bela Lisáková. Ak podnik pádom monopolu príde o lukratívnejšie mestá, stratí podľa Liskákovej jedinú formu kompenzácie za to, že poskytuje univerzálnu službu, ktorá znamená povinnosť doručovať zásielky aj na najodľahlejšie odresy, bez ohľadu na náklady.
Zbytočná podpora
Pôvodne navrhovaný zákon predpokladá, že stratu pošty budú povinnými príspevkami kryť expresní prepravcovia. Svitok sa vtedy na adresu pošty vyjadril, že "chce vytĺcť kompenzácie za niečo, čo jej neprislúcha." Vláda nakoniec našla iné riešenie: poštovú univerzálnu službu bude dotovať štát. Podľa ministra dopravy Pavla Prokopoviča štát po páde monopolu uzavrie so Slovenskou poštou zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme. Podobne ako na železnici si objedná určitý objem služieb, za ktoré potom zaplatí. Konkurencii sa nepozdáva ani nové riešenie a sú presvedčení, že vo vyspelých krajinách je univerzálna služba väčšinou zisková záležitosť.
Podľa hovorkyne Slovenskej pošty tvorili služby predvlani zhruba 70 percent tržieb podniku. Pošta v tom istom roku dosiahla vyše dvestomiliónový zisk. Minister dopravy odhaduje, že dlhodobo zisková pošta tento rok zarobí 400 miliónov korún.
Prisľúbené štátne dotácie sú pre rating pošty vyvážením hrozieb, ktoré predstavuje liberalizácia. "Aktuálny CRA Rating Slovenskej pošty odzrkadľuje dosiahnuté hospodárske výsledky, ako i dôveru v jej trhovú pozíciu, ktorá by sa nemala významne zmeniť ani v budúcnosti pri realizácii potrebných opatrení zo strany štátu" povedal analytik CRA Róbert Polák. (dc)
