V Dome Matice slovenskej v Komárne je hustá atmosféra. Sedím v treťom rade ako voš pod chrastou, v kufríku mikrofón. V sále sa nervózne mrvia striebrovlasí akcionári Swiss Union Zürrich, a. s. Čakajú na valné zhromaždenie firmy, ktorú takmer rok preveruje polícia. "Dal som tam peniažky, aby sa mi okotili. A nakoniec sa okokotili", rozčuľuje sa starček v lacnej košeli.

"Približne 800 ľudí sa obáva, že sa stali obeťami podvodu v ďalšom nebankovom subjekte. Od roku 2002 totiž nakupovali od spoločnosti Investa Garant akcie spoločnosti Swiss Union Zürrich. Podľa zmluvy mala Investa Garant po čase akcie od akcionárov naspäť vykupovať a vyplatiť im aj vysoký úrok. Investa Garant však akcie nevykupuje. Podľa zástupcov malých akcionárov totiž peniaze pretiekli cez viaceré dcérske spoločnosti a hodnota akcií Swiss Union Zürrich je minimálna." (TA3)

Predseda predstavenstva Swiss Union Zürrich Marián Janovský sedí za vrchstolom. Potriasa kučeravými kaderami a zvýrazňuje tak bohémske vačky pod očami. Nakrátko ostrihaný okuliarnik je podpredseda predstavenstva Peter Kanozsay. Podľa výzoru by som im nezveril ani groš. Našťastie, som iba pozorovateľ absurdnej drámy. Akcionárom však ide o veľa. Niekomu o tristotisíc, inému o miliónik.

Za stolom sa striedajú rečníci. Samé slová, nič nehovoriace slová. Začína popiskovanie. Ľudia žiadajú informácie o skutočnom stave v spoločnosti. Mikrofón si berie Peter Kanozsay. "Myslím, že firma je v hybernácii. My tu spíme a čakáme, kým príde nejaký princ, dá nám pusu a my sa preberieme," oznámil šokovaným ľuďom od rečníckeho pultu.

"Fúúj. Podvodníci!" počuť naokolo čoraz smelšie výkriky. "Prečo nevykupujete akcie? Kde sú výnosy?"

"Vážení, tu sme na valnom zhromaždení Swiss Union Zürrich, a tá s nákupom akcií nemá naozaj nič. Dohodnite sa s firmou, ktorá akcie predávala," zvyšuje hlas pán Kanozsay a začína sa zakoktávať.

"Ale veď Investa Garant ste vy! Tí istí ľudia, čo tu pred nami sedíte! Hanbite sa!" Verbálne rozhorčenie však nie je nebezpečné. Všade okolo významne prešľapujú "vojaci" súkromnej bezpečnostnej služby. K mikrofónu chodia akcionári po jednom. Na každú ich otázku však existuje logická odpoveď. Teda logická v rámci zvláštneho myšlienkového systému.

"Ďalších 500 ľudí sa cíti podvedených preto, že stratili nárok na odkúpenie akcií. Zástupcovia spoločnosti Investa Garant im totiž ponúkli takzvanú Zlatú kartu výhod, ktorá im ponúkala 5- až 15-percentné zľavy vo vybraných cestovných kanceláriách. Väčšina akcionárov si nevšimla, že v mori slov podpísali aj nenápadnú vetu, že sa vzdávajú nároku na vrátenie akcií." (TA3, 13. 6. 2005)

"Zlatú kartu výhod" mi ukazujú viacerí akcionári. Pripomína mi podložku pod pivo. Ľudia podpísali zmluvu o jej prijatí, ani nevedeli prečo. Ukázalo sa, že ani cestovné kancelárie o žiadnej výhodnej akcii nevedia. Nikto si však v zmluve nevšimol nenápadnú vetu. Práve ňou sa ruší paragraf x tej a tej zmluvy. Inak povedané, podpisom zanikla povinnosť firmy Investa Garant odkúpiť akcie. To sa však ľudia dozvedeli, až keď prišiel čas splácania.

"V liste mi napísali, že som predsa súhlasila s prijatím zlatej karty výhod a vzdala som sa pôvodného nároku. Netušila som, o čom hovoria," sucho konštatuje podnikateľka, ktorá asi už oželela dvestotisíc.

"Ja som tú kartu ani nechcel. Veď som dôchodca a šetril som na iné. Kdeže by som cestoval. Ale keď mi štyrikrát telefonovali domov, tak som to išiel podpísať," hovorí pán priamo z Komárna.

Pesnička sa opakuje: "Swiss Union Zürrich nemá so zlatou kartou nič. Či vám niekto nevysvetlil, čo podpisujete... to my tu nemôžeme posúdiť. To by sme museli konfrontovať s konkrétnymi ľuďmi. Nemôžem poznať individuálne prípady. Čo sa týka akcií - tie predsa môžete predať! Ja osobne by som ich síce nekúpil, ale je to záležitosť dohody."

Autor: IVAN BRADA