Zásah dostalo aj Národné múzeum v Bagdade. Túto dieru spôsobila strela zo spojeneckého tanku. FOTO- REUTERS
Hovoria tomu tichá vojna. V Iraku sa nebojuje len o jeho politickú budúcnosť, ale aj o jeho bohatstvo. A vôbec nejde o ropu. Z Iraku miznú v obrovských množstvách predmety z archeologických nálezísk, ale aj múzeí.
V krajine je 12-tisíc archeologických nálezísk, keď ju však prehľadajú celú, mohlo by ich byť až 100-tisíc. Miestni ľudia z nich vyberajú veci a predávajú ich po 50 dolárov. Pre archeológov majú nevyčísliteľnú hodnotu.
Z toho, čo bežalo na lokálnej úrovni roky, sa počas vojny stal veľký biznis. Niektorí ľudia kradnú, iní pašujú, ďalší predávajú. Štát aj koalícia sa starajú o iné veci. V časoch, keď denne zabijú niekoľko ľudí, nikto nemá čas strážiť vykopávky niekde v púšti. A tak sa z Iraku strácajú mince, keramika, sochy, zlaté šperky či hlinené tabuľky s nápismi v už neexistujúcich jazykoch.
Z lupičov strážcovia
Archeológovia sú bezmocní: strážiť vlastné pracoviská je životunebezpečné. Lupiči sú odhodlaní na všetko. Na vraždu či únos. Navyše, za nelegálny obchod s pamiatkami im takmer nič nehrozí. Vo väzení si posedia maximálne dva roky.
"To nestačí, mali by dostať desať rokov aj viac. Najradšej by som ich dal zabiť, ale čo by sa potom stalo s ľudskými právami v našej krajine?" povedal denníku Guardian archeológ Abdal Hamir Hamdání.
Na políciu sa radšej nespolieha. Zvolil inú taktiku: z bývalých vykrádačov nálezísk urobil za úplatu takzvaných loveckých psov, teda informátorov. Majú vysielačky, kamery a zbierajú dôkazy.
Presvedčiť niekoho na takúto prácu je ťažké. V Iraku silne funguje klanový systém. Ľudia z jedného klanu na svojich príbuzných nebudú donášať a už vôbec nie úradom.
Priekupníci sú zatiaľ ostražití
Ak sa pamiatka dostane z krajiny, čo cez deravé hranice nie je problém, je už po nej. Na nelegálnom trhu sa tak skoro neukáže. "Trh je ešte horúci. Priekupníci si tie veci schovávajú, objavia sa neskôr," vysvetlil agentúre AP Seth Richardson z Inštitútu orientalistiky v Chicagu. Podľa neho lup z Iraku začnú predávať tak o päť rokov, keď sa situácia upokojí.
Vtedy nastane čas aj pre podvodníkov, ktorí budú ceny hnať hore. "Stačí, aby narazili na niekoho, kto sa v tom nevyzná a je ochotný platiť. Nastaví sa cena a z tej sa už nezľavuje," hovorí americká archeologička Elizabeth Stoneová, ktorá pomaly odkrýva jedno staré babylonské mesto.
Pamiatky však nemiznú len zo slabo strážených nálezísk na okraji dedín. Strácajú sa aj zo zasklených vitrín múzeí. Napríklad, aj z najvýznamnejšieho Národného múzea v Bagdade. Jeho zamestnanci zatiaľ narátali 15-tisíc chýbajúcich položiek. Zmizli hlavne malé veci, zostali len obrovské sochy. Boli príliš ťažké, aby ich mohli odniesť. Nedotknuté zostali aj málo ozdobené, pre laikov neatraktívne veci.
Saddámovo umenie ako suvenír
Ešte jedna sorta objektov v múzeu zostala: propagandistické gýče zo Saddámovej éry. Zopár predsa len dostalo nohy. Zahraniční novinári si poodnášali ako suveníry Saddámove obrazy: vodca na koni, vodca s dieťaťom, vodca so širokým úsmevom.
Mnohé z malých artefaktov už objavili v Taliansku či v susednom Jordánsku. Odtiaľ sa vrátia aj späť. "Sú však krajiny, ako napríklad Turecko a Irán, ktoré vedia, že sú naše pamiatky na ich území, ale nikdy ich nevrátia späť," povedal agentúre AP riaditeľ múzea Donny George.
Donny George je zaujímavá postava. Je zrejme najuznávanejším irackým odborníkom na múzejníctvo, ale jeho zamestnanci proti nemu štrajkujú. Neprekáža im, že bol členom Saddámovej strany Baas, ale to, že ich ozbrojil a prikázal im strieľať na amerických vojakov.
Ešte väčší problém však je, že niekde stratil kľúče od sejfu múzea. Zmizlo z neho veľa vzácnych vecí. Keď sa zamestnanci začali búriť, boli zrazu späť. Kľúče aj obsah sejfu.
Riaditeľov múzeí ako Donny George je podľa archeológov po celom Iraku veľa: sú skorumpovaní, ale vo svojom remesle sa vyznajú. Americká civilná správa, ktorá Irak riadila minulý rok, ich nechala na svojich miestach a nová iracká vláda na tom nič nezmenila.
Škodila aj armáda
Iračania však o pamiatky neprichádzajú len vinou zlodejov. Mnohé poničili aj koaličné vojská. Nielen pri bombardovaní či pouličných bojoch. Niektoré veľké základne postavila koalícia v blízkosti archeologických pamiatok. Jedna je aj pri starovekom meste Ur. Akú škodu spôsobili otrasy vyvolané ťažkými nákladnými autami, ktoré denne jazdia po neďalekej ceste, archeológovia a pamiatkari nevedia odhadnúť. Do prísne strážených oblastí nemajú prístup.
