Po dlhých rokoch sporov včera otvorili Cintorín obrancov Ľvova. Sú na ňom pochovaní mladí Poliaci, ktorí zahynuli v novembri 1918 v bojoch s ukrajinskou armádou. Zatvorený cintorín bol symbolom narušených poľsko-ukrajinských vzťahov. Teraz sa začína zmierovanie.

Dejiny mesta Ľvov sú dôkazom, aký komplikovaný príbeh má za sebou táto časť Európy. Na cintoríne pochovali asi tritisíc Poliakov, ktorí v posledných dňoch prvej svetovej vojny bránili mesto pred Ukrajincami a boľševikmi.

Cintorín budovali počas celej existencie medzivojnového Poľska (1918 až 1939), keď Halič patrila k Poľsku. Po pripojení Ľvova k Ukrajine a Sovietskemu zväzu však cintorín stále ničili. Nasadili dokonca aj ťažkú vojenskú techniku.

Koncom 80. rokov začali rokovať o jeho obnovení a posledných desať rokov 20. storočia sa opakovane hovorilo o jeho znovuotvorení. Vždy sa však našlo niečo, čo tomu bránilo. Niekoľkokrát ho ničili ukrajinskí nacionalisti. Všetko zmenila až oranžová revolúcia na Ukrajine a nástup prezidenta Viktora Juščenka.

Poľsko-ukrajinské spory sa týkali hlavne rekonštrukcie niektorých architektonických detailov a nápisu na Hrobe neznámeho vojaka. Ten nakoniec znie: "Tu leží poľský vojak, ktorý zahynul za vlasť." Z textu vypadla zmienka o hrdinskej smrti poľských vojakov. Pre Ukrajincov bolo neprijateľné hovoriť o hrdinstve, keď z ich pohľadu prišli o časť vlastného územia.

Napriek dohode sa to ani teraz neobišlo bez politických problémov. Proti otvoreniu cintorína sa vyslovil parlament v Kyjeve, o deň neskôr však zmenil názor. Rozhodnutie v tejto otázke aj tak bolo v právomoci ľvovského zastupiteľstva.

V Ľvove sa stretli prezidenti oboch krajín Viktor Juščenko a Aleksander Kwasniewski. "Otvorenie cintorína je splnením túžby mnohých poľských sŕdc. Je znakom zmierenia a priateľstva. Za všetkých Poliakov hovorím: Ďakujeme," povedal KwaĘniewski. "Podávame si ruky nad minulosťou a som presvedčený, že do budúcnosti ideme spolu." Poľský prezident vzdal poctu aj ukrajinským obetiam bojov o Ľvov.

"Bez slobodného Poľska niet slobodnej Ukrajiny a bez slobodnej Ukrajiny niet slobodného Poľska," presviedčal Juščenko.

V poslednom období je to už druhá dôležitá udalosť dokumentujúca prekonávanie historických poľsko-ukrajinských rozporov. V nedeľu sa za svoje viny vzájomne ospravedlnili poľská a ukrajinská katolícka cirkev.