Salmonelóza hydiny patrí takmer vo všetkých krajinách medzi časté ochorenia v intenzívnych aj v malých chovoch. Prenáša sa i na človeka. Medzi najrozšírenejších pôvodcov patria Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium, ktoré spôsobujú viac ako 90 percent ochorení hydiny.

Salmonelóza hydiny prebieha zväčšia nepozorovane. Pri jednodňovej hydine môže spôsobiť zvýšený úhyn. Pri staršej hydine salmonely kolonizujú (osídľujú) črevá, pričom v chovoch dochádza k zvýšeným úhynom. Pri mládkach kury domácej sa objavuje iba mierna depresia a krátko trvajúca hnačka.

K ďalším príznakom patrí nechutenstvo, ospalosť, našuchorené perie, dehydratácia a niekedy aj hnačka. Pri chronickej forme hydina zaostáva v raste. Viaceré kmene salmonel nevyvolávajú klinické príznaky, ale kolonizujú tráviaci trakt. Infikované zvieratá ich vylučujú do okolia aj niekoľko týždňov, preto sú zdrojom nákazy aj pre ďalšiu hydinu a prostredníctvom produktov (mäso, vajcia) i pre ľudí. Niektoré kmene infikujú aj reprodukčné orgány a pečeň zvierat.

V populácii dospelej hydiny sa môže nákaza prejaviť len poklesom znášky, pričom nosnice dlhodobo vylučujú pôvodcu do prostredia trusom a vajciami. Zvyšujú tým riziko ochorenia ľudí. Klinické príznaky salmonelových infekcií mnohokrát podmieňuje pridružená bakteriálna alebo vírusová infekcia.

Kmene salmonel sa do chovu dostávajú zväčša s novou hydinou z infikovaných chovov (napríklad s jednodňovými kurčatami od nakazených nosníc). Antibiotická liečba v takomto prípade dočasne zníži hynutie hydiny aj vylučovanie salmonel, ale infekcia bude v chove pretrvávať. Pri oslabení imunity infikované zvieratá môžu opäť vylučovať salmonely trusom, ktorými sa nakazí doposiaľ zdravá hydina. Ďalšími cestami šírenia infekcie sú kontaminovaná technika alebo náradie, znečistené krmivo a pitná voda, infikované hlodavce, mäsožravce i divo žijúce vtáky. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú pri tom infikované osoby - bacilonosiči.

Účinná liečba a prevencia vychádza z toho, že salmonely sú v bunkách chránené pred účinkom antibiotík, ktoré iba dočasne obmedzia ich vylučovanie. Kým doteraz bolo rozšírené používanie antibiotík prípadne chemoterapeutík, v liečbe aj v prevencii salmonelózy hydiny sa dostávajú do popredia nové poznatky. Okrem známych zoohygienických opatrení vrátane dezinfekcie je to najmä používanie probiotických a prebiotických prípravkov (napríklad Propoul). V konkurenčnom prostredí podporujú vylučovanie patogénnych mikroorganizmov, najmä pôvodcov salmonelózy a podporujú špecifickú imunitu i celkovú odolnosť organizmu.

Autor: MVDr. ĽUBOMÍR DZIMKO