Minulú jeseň som sa vďaka malému úrazu svojho 10-ročného syna bližšie zoznámila s mužom z našej ulice, ktorého som vídavala už predtým. Po páde syna z bicykla mu ošetril koleno a s pokazeným bicyklom ho odprevadil až domov. Ešte sa aj ponúkol, že mu bicykel opraví. Tak sme sa pozvoľna začali stretávať častejšie, až sa z toho vyvinul krásny vzťah. Konečne tu je niekto, kto je láskavý ku mne aj k synovi, a je mi oporou, o ktorej som si myslela, že ju nepotrebujem. Nedávno mi priateľ navrhol, aby sme bývali spolu. Odvtedy som nešťastná, nespím celé noci a neviem sa sústrediť ani v práci, ani na syna. Ide o to, že zároveň s ponukou mi povedal, že sa mi musí k niečomu priznať, inak by to nemalo zmysel. To priznanie bolo, že ho priťahujú malí chlapci, že je pedofil. Akoby som dostala kopanec do brucha. Jeho obraz sa mi nezlučuje s tým, ako sú prezentovaní pedofili. Ubezpečil ma, že by ani môjmu, ani inému chlapcovi nikdy neublížil, že ho má neskutočne rád a rovnako aj mňa, a keby sme spolu vytvorili rodinu, žil by len pre ňu, pretože to je vec, ktorá mu chýba zo všetkého najviac. Doteraz vraj ešte pri žiadnej žene nemal pocit, že by mu toto mohla poskytnúť, až ja som tá pravá. Ani neviem, čo som v šoku odpovedala, a on mi poskytol toľko času na rozmyslenie, koľko len chcem. Nenalieha, len zavolá, či môže prísť. Zo začiatku som ho nechcela ani vidieť, ani počuť, ale po pár dňoch mi začal veľmi chýbať, a už ani nevravím, ako chýba synovi. Každý deň si síce zahrajú futbal, alebo idú na bicykle, ale on ho chce mať doma, aby mu pomohol so stavebnicou alebo s počítačom. Lenže to teraz nie je možné.
No a ja sa zožieram. Keď vidím, čo sa deje vo svete, ako sa pri slove pedofília spúšťa hystéria a vychádzajú najavo rôzne skutočnosti, si na jednej strane nedokážem predstaviť, že on by mal byť takýto prípad, na strane druhej sa veľmi bojím, že nakoniec synovi nejakým spôsobom ublíži, alebo niekomu inému, a my potom to šialenstvo prežijeme spolu s ním. Pravdou však je, že mi chýba, druhého takého človeka už vo svojom živote nenájdem, pretože za tridsaťdva predchádzajúcich rokov som nenašla nikoho, s kým by som si tak veľmi rozumela a kto by tak veľmi dobre chápal a rešpektoval mňa. Čo mám teraz robiť? Monika
Milá Monika,
z vašich slov je mi jasné, že ste sa ocitli na dôležitej a veľmi zodpovednej križovatke vášho života. Na jednej strane, ako píšete, krásny vzťah, ktorý sa medzi vami vyvinul, na druhej strane strach o syna a strach z budúcnosti. Áno, pedofília je strašiak a počujeme o nej len v negatívnom zmysle. Neuvedomujeme si však, že je to sexuálna úchylka, ktorá sa formuje veľmi podobne ako aj väčšinová sexualita, teda bez toho, že by sme to nejakým spôsobom chceli, respektíve bez toho, že by sme jej nejakým spôsobom napomáhali. Neuvedomujeme si ani to, že medzi nami žijú sexuálne inak orientovaní a inak cítiaci ľudia, o ktorých to ani nevieme, ktorí sa nedopustili prehrešku proti zákonu a nikomu neublížili.
Je samozrejmé, že každá krajina chráni deti pred narušením ich prirodzeného sexuálneho zrenia - pred nezodpovedným alebo úchylným konaním dospelých - vysoký výmer trestu za takéto aktivity má mať, pravda, aj preventívny účinok.
Na vašom priateľovi je cenné, že vás otvorene informoval o tom, že ho priťahujú chlapci. Znamená to, že si vás váži a že chce hrať s otvorenými kartami. Fakt, že vás informoval o svojej odlišnej sexuálnej orientácii, môže znamenať aj to, že svoje správanie skutočne dokáže ovládať a že ho má pod kontrolou. Samozrejme, tým nechcem povedať, že to máte "vyhraté" a že sa nič nemôže stať.
Mimochodom, ako je to v rámci vášho vzťahu so sexuálnym životom? Ste s ním spokojná? Dostávate od svojho partnera (nazval som ho tak, lebo ho tak vnímam podľa toho, ako ste ho opísali) aj po tejto stránke to, po čom ste tie roky hľadania partnera snívali? Problémom tu je totiž aj jeho homosexuálna orientácia, čo do značnej miery znižuje, avšak plne predsa len nevylučuje možnosti jeho sexuálneho partnerstva so ženou.
Neuviedli ste, koľko má váš partner rokov. Podľa štatistík sa pedofilné delikty najčastejšie vyskytujú vo veku 30 a vo veku 50 a viac rokov.
A ešte pár úvah o možnostiach pedofilného muža. Sú muži, čo svoju pedofilnú orientáciu na chlapcov uspokojujú vo vzťahu, ktorý nie je v rozpore so zákonom, teda nachádzajú si homosexuálnych partnerov vo veku už dovoľujúcom sexuálne partnerstvo. Sú takí, ktorí vzhľadom na to, že si uvedomujú svoju sexuálnu orientáciu aj všetko, čo je v súvislosti s ňou zákonom trestané, vyhľadajú pomoc odborníka a absolvujú liečbu. Tá spočíva v znižovaní ich sexuálnej potreby pomocou liekov, vďaka čomu ju ľahšie a spoľahlivejšie ovládajú - to by však malo negatívny vplyv aj na jeho sexuálny život s vami. A sú aj takí, ktorí dokážu žiť v partnerskom vzťahu s chápajúcou partnerkou, ktorá im výdatne pomáha pri zvládaní neľahkého života pedofila. Možno by to bol aj váš prípad, žiaľ, bez záruky.
Z vašej strany však prichádza do úvahy niekoľko možností. Jednou z nich je, že si tohto muža uchováte v pamäti ako takmer toho pravého a budete hľadať ďalej. Za druhú možnosť považujem kontaktovanie sa s ním za podobných podmienok ako doposiaľ, ale, samozrejme, s väčšou opatrnosťou a obozretnosťou vo vzťahu k synovi (myslím najmä na obmedzenie pobytu syna s ním osamote). Tretia možnosť by sa dosť podobala na tú druhú, avšak navyše so zainteresovaním ďalšej osoby do vášho vzťahu - myslím na odborníka, psychológa či psychiatra, so zameraním na sexuológiu, ktorého by ste mohli spoločne navštíviť a ktorý by vám na základe vyšetrenia vášho partnera, a teda na základe jeho hlbšieho poznania, mohol poskytnúť presnejšie a konkrétnejšie informácie a rady.
Inak odporúčam do vašej pozornosti veľmi zaujímavú publikáciu Žil jsem jako pedofil od Alexa Janeka (Portál, 2002).
