S Európou to nemal na ostrovoch nikdy jednoduché, pretože Briti sú so svojím praktickým pohľadom a nechuťou na bruselské regulácie považovaní za najväčších euroskeptikov v únii. Aj preto sa napríklad o EÚ a ústave v kampani pred májovými parlamentnými voľbami vôbec nehovorilo.
Blair túto tému odsunul na rok 2006, keď sa malo konať referendum. To sa však po krachu hlasovaní vo Francúzsku a Holandsku odložilo na neurčito. Podobne ako referendum o eure, o ktorom sa hovorí už viac než päť rokov a stále je v nedohľadne.
Prieskumy potvrdzujú, že verejnosť sa nechce libry vzdať. Blair napriek vlastnému presvedčeniu, že jeho krajina by sa mohla dostať vstupom do eurozóny aspoň do finančného srdca Európy, nemá dostatok síl to presadiť.
Keď sa v roku 1997 stal premiérom, sľuboval, že Británia sa vráti späť do európskeho diania, odkiaľ dobrovoľne pod vedením konzervatívcov, a predovšetkým Margaret Thatcherovej vystúpila. To sa mu čiastočne podarilo a Londýn sa stal popri Paríži a Berlíne ďalším dôležitým európskym mestom.
Blair však doma nenachádza pochopenie. Európsko skeptickú opozíciu má vo vlastnej Labouristickej strane i medzi časťou podnikateľov. Jeho problémy presadiť európske témy možno súvisia aj s tichou dohodou medzi ním a Rupertom Murdochom, majiteľom najvplyvnejšieho a euroxenofóbneho denníka Sun. Ten Blaira vždy pred voľbami podporil a on už nikdy nenabral odvahu pustiť sa do boja o euro.
Kam zájde pri boji o európsky rozpočet či ústavu? Počas šiestich mesiacov predsedania v únii nemá veľké možnosti presadiť zásadný návrh reformy rozpočtu. Jeho boj o nové pravidlá pri prerozdeľovaní europeňazí sa preto možno skončí tak, že sa o ňom bude polroka diskutovať. Na viac Blair ani Európa v tejto chvíli nemá. Blair však môže aspoň povedať, že to začal a skúsil.
Blairove plány:
* dosiahnuť kompromis o veľkom európskom rozpočte na roky 2007 až 2013,
* je ochotný rokovať o takzvanej britskej zľave, ktorú jeho krajina dostáva ako jediná späť z Bruselu, ale len v prípade, že sa zmení prerozdeľovanie peňazí,
* začať hĺbkovú debatu o modernizácii únie,
* kompromis o regulácii na trhu so službami a zákone o dĺžke pracovného času,
* pokročiť v rozširovaní únie podľa plánu,
* pomoc rozvojovému svetu zvýšením finančných dávok a obchodných zmlúv s najchudobnejšími štátmi sveta.
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Brusel
