"Pred siedmimi rokmi sa mi vo sne zjavili akési bytosti v modrom opare, ktoré mali tvarovateľné telá. Mohli byť malé alebo dvojmetrové, hocijaké. Povedali mi, že môžu vyzerať tak, ako ja chcem. Chcela som vedieť, odkiaľ sú, ale nechceli mi to povedať, že to nie je dôležité. Celý sen sa končil tak, že mi nakoniec zašepkali do ucha, že sú z Teonatu. Zrazu som sa prebudila, a to slovo som si zapísala. Odvtedy sa ku mne v snoch vracajú," spomína Soňa Horňáková na prvý kontakt s vysnenou planétou, podľa ktorej pomenovala nový album, ktorý v týchto dňoch vychádza na značke Slnko records.

Pozdrav z Teonatu však nie je sci-fi únikom pred realitou, ale Horňákovej vysneným ideálnym svetom, o ktorý sa chce podeliť prostredníctvom pesničiek so svojím okolím. "Okrem spoločnej planéty Zem má každý z nás aj tú svoju, na ktorú odchádza z času na čas snívať. Tá moja sa volá Teonat," píše speváčka a skladateľka introvertných piesní na obale nahrávky.

"Verím, že každý z nás má nejaký svoj vnútorný svet, z ktorého čerpá ďalšiu energiu. Nie je v tom žiadny útek pred realitou. Človek potrebuje oba svety - reálny, v ktorom žije spolu s ostatnými, ale aj snový, v ktorom žije iba on," dodáva Soňa Horňáková.

Dalo by sa o nej povedať, že svoje sny a túžby mení na skutočnosť, minimálne prostredníctvom svojich pesničiek. Rodáčka z Dunajskej Stredy začala hrať na gitaru ako pätnásťročná. Počas vyše dvoch dekád na scéne vydala tri radové albumy, kolekciu detských pesničiek a napokon v roku 2003 vyšli aj jej Piesne z nevydaných albumov, čiže staršie nahrávky, ktoré pôvodne vznikali pre vydavateľstvo Opus.

Pozdrav z Teonatu by mohol byť zlomovou nahrávkou v jej hudobnej dráhe. Veľkú zásluhu má na tom sprievodná skupina Slide and Udu - perkusionista a spevák Igor "Ajdži" Sabo, gitarista Maťo Zajko a kontrabasista Martin Gašpar, ktorí jej pomohli vymaniť sa z klasického folkrockového žánru.

"Na mojich prvých albumoch ma štvalo, že v pesničkách bol potlačený základný rytmus, ktorý som vymyslela na gitare. Vždy som inklinovala k perkusiám, ktoré vyniesli na povrch to, čo som hrala. Už mi bolo cudzie klasické bigbítové ponímanie hudby, ktoré väčšinou vyžehlilo pôvodný nápad. Páči sa mi, keď hudbu cítiť drevom," vysvetľuje zrelá autorka vyváženej kolekcie jedenástich nových pesničiek.

Napríklad skladba Pešiak znie ako smutné blues, ďalšie piesne Cestou z Teonatu a Vážka sa kúpu v slnečných latinskoamerických rytmoch. Duchov a Deti Charlesa Darwina poháňa dopredu jednoduchý motív, v ktorom cítiť súzvuk speváčky hrajúcej na akustickej gitare so sprievodom Slide and Udu.

Pozdrav z Teonatu je Horňákovej najlepším albumom, v ktorom tká svoje kúzelné verše o tom, že stačí lusknúť prstom a všetko bude v poriadku. Presne tak, ako na jej vysnenej planéte, ktorú približujú aj jej do modra ladené maľby, vytlačené v booklete nového albumu. Ako vlastne vyzerá jej Teonat? "Je to obrovský priestor, kde je všetko mäkké, príjemné a bytosti, ktoré tam žijú, nepotrebujú telo. Prelínajú sa s tebou a majú v sebe obrovskú lásku. Viem, že to znie, akoby som mala ísť na psychiatriu, ale sny mi pomáhajú v živote," vysvetľuje slovenská pesničkárka.

A na sny má aj vlastnú teóriu: "Keď ľudia idú spať, neukladajú svoje telo, ale verím, že idú na ďalšie výlety. Sny predsa ponúkajú odpovede na veľa vecí. Zoberte si vedcov, matematikov, ktorí v spánku našli odpoveď na riešenie nejakého problému. Na snoch nie je nič mystické, sú súčasťou nášho života."

FOTO - JANA GRANCOVÁ