a. Aká by bola sledovanosť, keby sa vysielali len vzdelávacie programy a dokumenty o umení? - pýta sa ten istý autor. Tvrdí niekto, že STV má vysielať len vzdelávacie programy? Neznie otázka skôr tak, či má Rada STV pri svojom júnovom hodnotení vzdelávacích programov vôbec čo hodnotiť?
Slovenská televízia odvysielala vlani 502 hodín vzdelávacích programov, ktoré predstavovali 3,3 percenta z jej vysielania. V roku 2003 to bolo len 1,3 percenta. Trend je teda dobrý, ako sa často zdôrazňuje. Určite treba oceniť viaceré odvysielané zahraničné dokumentárne cykly od Módnych návrhárov až po cyklus o vedcoch 20. storočia, vhodný aj pre žiakov, ak ich rodičia o polnoci zobudia. Medzi vzdelávacím reláciami však na stránke STV nájdete len britský edukatívny seriál Tweenies, Superkvíz Junior, diskusnú reláciu Lúskanie spolu s Gombíkom a Gombíkovom. "Preco ste na dvojke? Ta nam dobre nejde, podte na jednotku!! Este keby toho bolo viac!!!" žiada si akýsi e-mailový ohlas.
STV sľúbila do konca roku 2005 dva nové pôvodné vzdelávacie seriály, ba i podiel 5 percent. Už túto jeseň by sa mal podľa schválenej programovej stratégie začať cyklus s pracovným názvom Vedecký magazín. Nezabudnite si ho teda pohľadať v septembrovej štruktúre.
Ani so školou to netreba preháňať. Prázdninovú prestávku bude mať aj cyklus Slovenského rozhlasu Autor na dnes, ktorý sa od septembra vždy v utorok a vo štvrtok popoludní vysielal v rádiu Devín. "Povinná literatúra, maturitné čítanie? Bŕŕŕ!" začína sa jeho internetová upútavka. Hmatateľným výsledkom ročnej práce tvorcov tejto relácie je "maturitná knižnica" dostupná na stránke SRo, v ktorej si môžu nielen nádejní maturanti nájsť životopisy našich i zahraničných klasikov, vypočuť si relácie zo záznamu, ba i prehrabať sa slovníkom literárnych pojmov od epigramu, epiky, epištoly až po existencializmus. Nie je práve niečo podobné službou verejnosti? Chcelo by to, samozrejme, preveriť spätnú väzbu, názory študentov i učiteľov, ale prečo by sme sa bavili o účinnosti, kvalite jednotlivých programov, ak môžeme namiesto toho vypúšťať mediálne balóniky a tie cudzie zneškodňovať nafukovaním? Chcete nové slovenské filmy? Koľko? 28 či 40? Na toľko nemáme a nedáme!
Keď sme už pri leteckých metaforách, nedávno sa v tlači objavilo prirovnanie reklamných príjmov k navigačnému systému jednotlivých médií. Nie sú však ratingy sledovanosti skôr nárazovým vetrom, čo sa má predovšetkým verejnoprávny balón naučiť využívať i odrážať, aby letel tam, kam chce? Zas však padne otázka, kto je ten, čo má určovať miesto pristátia - dramaturg, umelec či manažér? Prečo nie divák? A ktorého konkrétne myslíte?
Čísla sú vždy relatívne. Otvárací koncert 60. ročníka Pražskej jari videlo na obrazovke Českej televízie 271-tisíc divákov. "Není to odezva nijak omračujúci velikosti," dočítame sa v oficiálnej tlačovej správe ČT, ale s dodatkom, že ak by londýnski symfonici mali zahrať pre takéto množstvo ľudí, museli by svoj koncert opakovať 250-krát. Predpokladám, že to by sa im nechcelo.
"Ambícia, že STV má vychovávať avzdelávať, je nafúkaná a pomýlená. Ponúkame len alternatívu s jedinou ambíciou: presvedčiť ich, aby to pozerali," vyjadril sa riaditeľ STV Richard Rybníček v rozhovore pre Týždeň. Zákon o STV je istotne trochu nafúknutý, ak hovorí o prispievaní k právnemu a etickému vedomiu, k environmentálnej zodpovednosti obyvateľov a o rozvíjaní ich kultúrnej identity. "Správame sa k nej, ako keby bola naša. Lebo len k vlastným peniazom človek pristupuje zodpovedne," dodáva o svojom prístupe k verejnej inštitúcii Rybníček. Majú aj bankoví úradníci či pokladníčky v supermarkete podobný názor na cudzie peniaze? Dúfam, že nie.
Chcelo by to, zdá sa, nejaký televízny rýchlokurz v primetime, aby sme sa vyhli tým najbežnejším logickým skratom. Ak sa mi páčila nejaká relácia v rozhlase, automaticky tým podpisujem bianco šek jeho vedeniu na akúkoľvek účtovnú operáciu? Áno či nie? Ste s nami či proti nám?
Verejnoprávne inštitúcie majú utvárať podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť porozumenie a toleranciu - aj to tvrdí spomínaný zákon.
Namiesto podporovania "solidarity rozmanitej spoločnosti" však organizujeme súťaže v nafukovaní balónov. Podobné, ako sa minulý piatok uskutočnila v Košiciach. Tam sa však vďaka špeciálnym horákom nafúknuté balóniky aspoň rozžiarili ako lampióny. Muselo to byť krásne! Najväčšou atrakciou niekoľkodňovej fiesty mal byť holandský balón v podobe kohúta s úctyhodnými rozmermi - šírkou 69 metrov a výškou 46 metrov. Vraj sa zúčastňuje len na najvýznamnejších svetových podujatiach.
Nie som nacionalistka, ale musia nám Holanďania ukazovať nejakých obrovských nafukovacích kohútov? Nemáme dosť našich?
Autor: Text: ZUZANA ULIČIANSKA
