Vesmírnu loď bude urýchľovať tlak svetelných častíc, fotónov, ktoré sa budú opierať do ôsmich trojuholníkových plachiet z tenkej fólie. Tie sa rozvinú z tubusov po uvedení lode nazvanej Cosmos 1 na obežnú dráhu kolo Zeme.

Plachty majú odrážať toľko svetla z obežnej dráhy, že vesmírna plachetnica bude podľa astronómov viditeľná voľným okom.

Prvým z niekoľko pozemských stanovíšť, ktoré zachytia signál plavidla z obežnej dráhy, bude tiež Ionosférické a telematrické observatórium v Panskej Vsi na severe Čiech.

"Slnečné plachetnice" sú považované za prostriedok možných medzihviezdnych letov, ku ktorým nemožno kvôli štartovej váhe použiť rakety s chemickým palivom. Let k najbližšej hviezde a späť by však i pri plnej svetelnej rýchlosti asi 300-tisíc kilometrov za sekundu trval osem rokov.

Projekt za štyri milióny dolárov je súkromný, nezaťažuje daňových poplatníkov a je hradený z príspevkov členov a priaznivcov Planetárnej spoločnosti, uvádza sa na jej stránkach. Plavidlo postavila ruská spoločnosť Lavočkin. (čtk)