Michal Švec. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
V minulom roku vydal mladý štiavnický autor MICHAL ŠVEC (30) vo vydavateľstve L.C.A. zbierku poviedok Príliš málo paranoje. Dnes si za ňu v Bratislave prevezme Cenu Ivana Kraska, ktorú Literárny fond udeľuje debutujúcim autorom. Finalista literárnej súťaže Poviedka vybral do svojho debutu deväť poviedok. Zaujímavo prerozprávané príbehy, plné irónie a sarkazmu, sú odrazom dnešnej modernej doby.
S výberom poviedok do zbierky a ich konečnou podobou vám pomáhal Vladimír Balla. Váš štýl písania a pohľadu na svet je dosť odlišný.
"Je pravda, že názorovo sa v mnohých veciach s Vladom nezhodneme, ale v tomto smere to bolo skôr na úžitok. Som rád, že mi Koloman Kertész Bagala vybral na konzultácie práve jeho - už kvôli odlišnému pohľadu na svet a literárnu tvorbu. Oceňujem Ballov profesionálny prístup a zdravý rozum, ktorým vychytal najvýraznejšie chyby budúcej zbierky."
Neboli to príliš tvrdé názorové skríženia?
"Niekedy to boli dosť radikálne škrty, ale prikláňam sa k názoru, že k najväčším spisovateľským umeniam patrí umenie vedieť škrtať. V mnohých veciach som si dal poradiť, aj keď za inými som stál a nebol som prístupný ich meniť. Niektoré poviedky som postavil inak a prepracoval, niektoré som vôbec nezaradil a nahradil som ich novými."
Konečný výber však evidentne zaujal a získali ste zaň ocenenie pre debutantov. Ste spokojný?
"Potešilo ma to, aj keď už teraz hľadím dopredu. Debut je jedna vec a to, čo bude nasledovať, omnoho zložitejšia. O tom sa už presvedčili mnohí debutujúci autori. V prvej zbierke poviedok rozoberám také nadčasové témy ako Boh, diktatúra, presvedčenie či sexualita. Aby to nevyznelo ako klišé, snažil som sa tieto témy spracovať v štýle - veselo o vážnom. Sám som si tento štýl nazval dva za cenu jedného."
Čo to znamenalo v praxi?
"Nemá ísť iba o zábavu a možno dobrý pocit z čítania textu, ale aj o určité posolstvo pre čitateľa. Stále som presvedčený, že morálna zodpovednosť v literatúre existuje. Dekadentnosť a postmoderna sú v mnohých smeroch alibizmus. Ja si síce takéto veci tiež prečítam, ale sám ich do sveta nepúšťam."
Okrem poviedok skúšate aj ďalšie žánre. Pomýšľate aj na napísanie niečoho väčšieho?
"To je zatiaľ iba v rovine úvah, do ničoho konkrétneho som sa ešte nepustil. Samozrejme, román či novela sú veľkými lákadlami a nie je vylúčené, že sa o to raz pokúsim. Vyštudoval som dejiny a anglický jazyk, a tak by ma asi pokúšala hlavne historická téma. Zatiaľ robím na menších projektoch."
Napríklad?
"S banskobystrickým Divadlom na Rázcestí sme robili dramatické čítania spoločne s Tomášom Janovicom a Kornelom Földvárim, čo bola pre mňa vynikajúca škola. Oboch týchto autorov si totiž veľmi vážim a bol som rád, že s nimi aspoň týmto spôsobom spolupracujem. Pokúšam sa aj o rozhlasové kabarety a pre Štiavnicu pripravujem historickú divadelnú hru. Bude to komédia zasadená do prelomu 15. a 16. storočia. Má to byť zábava, prístupná pre širšie vrstvy, no napriek tomu nechcem skĺznuť k plytkému humoru. Verím, že sa mi to podarí."
Podobne ako v prípade mnohých debutantov bola aj pre vás štartovacou čiarou súťaž Poviedka. Ako sa na túto súťaž pozeráte?
"Jednoznačne pozitívne. Pre ľudí, ktorí chcú písať a musia niekde začať, je to jedna z mála možností, ako prezentovať svoj prípadný talent. Mám prečítané antológie všetkých ročníkov a každý z nich má osobitnú hodnotu. Ako celok na mňa vždy pôsobia kladne, aj keď o jednotlivých poviedkach to už tak jednoznačne vždy povedať nemôžem. Niekedy som prekvapený, akým zázrakom sa tam niektoré veci dostali. Našťastie, bývajú v menšine."
Koho pre vás objavila táto súťaž?
"Poviedka už zviditeľnila mnohých autorov a ukázala, že Slovensko má naozajstné literárne talenty. Osobne sa mi najviac páčia Rado Olos či Monika Kompaníková."
