BRATISLAVA - Slovensko môže v dôsledku neschváleného rozpočtu Európskej únie na roky 2007 až 2013 prísť ročne o desiatky miliárd korún. Hrozilo by to však len v teoretickom prípade, keby sa nový rozpočtový cyklus vôbec nepodarilo naštartovať.

"Neprijatie eurorozpočtu môže skomplikovať zostavovanie národných rozpočtov, keďže nebudeme vedieť predvídať, koľko peňazí v tom-ktorom roku do Bruselu odvedieme a koľko z neho dostaneme. Prípadnú finančnú ujmu však v súčasnosti nie je možné vyčísliť," povedal poradca ministra financií Peter Papanek. Ako dodal, stále je dostatok času na prijatie rozpočtu únie tak, aby sa podľa neho mohlo postupovať od januára 2007.

Pokojný je zatiaľ aj analytik Tatra banky Róbert Prega. "Otázka je, či sa ukáže, že minulý týždeň krachol len summit, alebo celý proces prijímania rozpočtu. Povedal by som, že Európska únia má dostatok skúseností s riešením podobných problémov. Teraz sa neúspech summitu vníma citlivejšie, keďže sa udial krátko po dvoch referendách, ktoré odmietli text euroústavy," poznamenal. Ako zdôraznil, víkendový neúspech v rokovaní hláv štátov dvadsaťpäťky sa nedá považovať za katastrofu pre Slovensko.

Naša krajina má v rokoch 2004 až 2006 naplánovanú čistú finančnú pozíciu na úrovni 1,2 miliardy eur. V prepočte to znamená, že z Bruselu by sme mali za tri roky dostať dovedna skoro o 50 miliárd korún viac, ako do spoločného rozpočtu odvedieme. Pre rozpočtové obdobie 2007 - 2013 sa počítalo s čistou pozíciou Slovenska vo výške 8,5 miliardy eur (približne 330 miliárd korún). Čistý ročný príjem by tak mal byť zhruba trojnásobný. "To však platí len za predpokladu, že by sme dokázali pripraviť projekty tak, aby sme na 100 percent vyčerpali pridelený balík," zdôraznil Papanek.

Analytik ING DSS Pavol Ondriska je v tomto opatrný: "Bolo optimistické očakávať, že by sme boli schopní vyčerpať všetky peniaze z fondov, ktoré by nám rozpočet nadelil." Podobný názor má aj Prega z Tatra banky: "Hladké prijatie rozpočtu by mohlo zlepšiť pozíciu Slovenska ako čistého prijímateľa, pri tvorbe projektov financovaných z Bruselu sa však stále ešte len rozbiehame."

Ekonómovia ani ministerstvo neočakávajú, že by sa problémy v príprave rozpočtu na úrovni Bruselu preniesli aj do Bratislavy. "Nemalo by to zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť slovenské verejné financie. Myslím, že do roku 2007 k nejakej dohode, aj keby len čiastkovej, dôjde. Každopádne, zatiaľ sa pohybujeme len v rovine špekulácií. Treba vyčkať, čo prinesie najbližšia budúcnosť," povedal Ondriska. "A už vôbec by to nemalo mať dosah na prijímanie eura," dodal Miklošov poradca. Z hľadiska schopnosti Slovenska prijať euro bude kľúčový práve začiatok novej európskej rozpočtovej sedemročnice.

Ak by sa Európa na novom finančnom pláne predsa len nedohodla, nastalo by rozpočtové provizórium, pri ktorom by sa v ďalších rokoch vychádzalo z rozpočtu na rok 2006. Slovensko by teda zostalo čistým príjemcom bruselských peňazí.

MARTIN JAROŠ