"Nemáte aj vy dojem, že doba, v ktorej žijeme, je niekedy poriadne zamotaná?" začínal vstup redaktorky. Ako príklad niektorých vecí "naruby" spomenula, že namiesto toho, aby sa brali na zodpovednosť tí, ktorí boli pracovníkmi štátnej bezpečnosti, vytvára sa hon na obete, ktoré "možno zo strachu o životy vlastných rodín niečo podpísali". "Spoločnosť nechce rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj spolupracovali a ktorí nespolupracovali, aj keď ich meno figuruje v zoznamoch," tvrdila.

Kaščák spomínal, ako mladému Júliusovi neprišiel na jeho prvú bohoslužbu. "Mylne si to vysvetľoval, že sa nechcem kompromitovať, ibaže ja som vtedy nechcel kompromitovať jeho," vyjadril sa.

"Môžem povedať, že chápem aj tých, ktorí spolupracovali s ŠtB, a keď chápem, znamená to, že im nemám čo odpúšťať, lebo aj keď som spolupracovníkom nebol, pochybnosti som mal. Myšlienkový projekt, aké užitočné by bolo chrániť svojich - rodinu, priateľov, áno, aj cirkev, tak, že na nich budem dávať pozor ako kvázi agent, prešiel mnohými obetavými a čistými ľuďmi," tvrdil Kaščák. "Obhajujem neobhájiteľné?" spýtal sa sám seba.

V dobách, keď bola cirkev prenasledovaná, hľadali sa "aj také možnosti, ako pomôcť", hoci boli "na hranici, veľmi nebezpečné, ale potrebné, koľkokrát zachraňujúce, Božie," myslí si Kaščák. Do motivácie ľudí, ktorí sa priveľmi priblížili k nepriateľovi, vidí podľa neho len Boh. "Alebo sú svedectvá o apoštolovaní medzi komunistami, členmi Verejnej bezpečnosti, armády, ŠtB len vymyslené? Ktorý vrúcny kresťan pohnutý láskou Božou o tom aspoň neuvažoval?" Poďakoval sa evanjelikom, že Fila opakovane zvolili za biskupa. "Neprežívame a nepoznávame nič také, za čo by sme nemali byť vďační - i za pokorenie, ktoré aj za iných, na príkaz samého Pána, nosíme v sebe." (zu)