Nielen samotný postup, ale aj spôsob, akým sa slovenskí hádzanári prebojovali po dvanástich rokoch na vrcholný šampionát, stojí za pozornosť. Doslova ho vydreli, čo je v slovenskom športe mimoriadne cenné. V prvom zápase v Harde (19:25) bojovali nielen s Rakúšanmi, ale aj s psychickým blokom z dôležitosti zápasu. Z herného kŕča sa až na pár okamihov nevymanili celý zápas.

Ak sa naši funkcionári vo februári vytešovali, akého prijateľného súpera nám žreb postavil do cesty, po polovici play off im zmrzol úsmev. Tím Rainera Osmanna hral koncentrovane a vedený skúseným bundesligistom Viktorom Szilágyim nekompromisne trestal každú našu chybu. Tých bolo v Harde neúrekom, no slovenský tréner Peter Hatalčík vedel, čoho je jeho výber schopný. Neustále mu vlieval sebavedomie a nádej, že ešte nič nie je stratené. Hráči na palubovke verili v konečný úspech aj v momente, keď už košické publikum začínalo prepadať skepse.

Hádzanársky fanúšik kráčal na reprezentačnom fóre v poslednom desaťročí od sklamania k sklamaniu. Aj preto bolo pätnásť minút pred koncom, keď sa súper znovu dotiahol na rozdiel jediného gólu, v hľadisku málo optimistov. Našťastie tí poslední mali na sebe reprezentačné dresy. Rozhodujúci gólový uragán, na ktorý Hatalčík trpezlivo nekonečné minúty čakal a ktorý nás napokon posunul na európsky šampionát do Švajčiarska, vďaka nim predsa len prišiel. V dramatickom závere sme mali aj šťastie, ale to k športu patrí. Ani rakúsky tréner Rainer Osmann sa ním neoháňal. "Mali sme v prvom zápase doma premeniť tri sedmičky a všetko mohlo byť inak. Slováci mali určite vyrovnanejší káder," ocenil športovo výkon súpera. Hoci po takom priebehu musel v duchu bojovať s extrémnym sklamaním.

Rakúska dlhoročná absencia na vrcholných šampionátoch trvá, naša sa v sobotu v Košiciach skončila. "Ešteže tak, inak by sme sa opäť prepadli do suterénu nezáujmu. Verejnosti i médií," vydýchol si Hatalčík. Slováci chýbali na štrnástich šampionátoch za sebou, ak k svetovým a európskym šampionátom pripočítame aj tri olympiády.

Trénera i celý zväz čaká do januára 2006, keď sa vo Švajčiarsku zíde elitná európska šestnástka, množstvo starostí, ale príjemných. Od vlaňajšieho postupu Tatrana Prešova do osemfinále Ligy majstrov neprežíval tento šport krajšie chvíle. Z kolektívnych športov bol v histórii samostatného Slovenska jediný, ktorý sa nevedel aspoň raz presadiť. Basketbalistky či vodní pólisti zažili olympiádu i majstrovstvá sveta, volejbalisti i volejbalistky okúsili majstrovstvá Európy. Len hádzanári nešťastne stáli pred bránami "veľkého sveta".

Hádzanárkam v kvalifikácii MS 1998 vedením chýbal v Olomouci s Českom k postupu jediný gól, od účasti na ME 2002 v play off so Slovinskom ich delili tri. Že sa sen napokon splnil skôr mužom než ženám je výsledok nezlomnej vôle a trpezlivej práce Hatalčíkovho tímu. I skutočnosti, že ho zväz po vlaňajšom vyradení v kvalifikácii MS s Francúzskom nechal ďalej pokojne pracovať.

Ako nováčik vo Švajčiarsku určite veľké plány mať nemôžeme. Strach z prepadáku však rovnako nie je na mieste. Stačí si spomenúť na výhru v záverečnom vystúpení v I. fáze kvalifikácie v Radome s domácim Poľskom. Tímom, ktorý sa uplynulý víkend postaral o najväčšiu senzáciu play off, keď nepustil na šampionát viacnásobných majstrov Európy zo Švédska. A nedávno si Slováci poradili aj s ďalším účastníkom záverečného turnaja Maďarskom. Dokonca dvakrát.

RASTISLAV HRÍBIK

Účastníci ME 2006

Chorvátsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko (obhajca titulu), Maďarsko, Island, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rusko, Srbsko a Čierna Hora, Slovinsko, Švajčiarsko (organizátor), Slovensko, Ukrajina.