Tony Blair však v Bruseli nemohol bez dôkladnej diskusie doma ustúpiť. Ak by sa vzdal čo i len časti rozpočtovej výnimky, ktorá Britom vracia 4,5 miliardy eur z európskeho rozpočtu, lietadlo by na ostrovy priletelo s politickou mŕtvolou.
Nie je ťažké predstaviť si, ako euroxenofóbne bulvárne denníky Ruperta Murdocha (patrí mu najčítanejší The Sun) na titulke kričia, že Blair zapredal Britániu a stiahol chvost pred chradnúcim Jacquom Chiracom.
Blair sa však chystá byť tento rok ešte v politike aktívny - aj ako premiér predsedajúcej krajiny Európskej únie.
Britský premiér včera vystúpil v parlamente, aby poslancov informoval o rokovaniach v Bruseli a odkázal: "Mňa za krach rokovaní o rozpočte neviňte." Politici na ostrovoch k jeho počínaniu v Bruseli nemali príliš čo dodať, prípadne kritizovať. Blair postupoval, ako sa čakalo - bránil britské pozície. Veľká Británia je druhým najväčším čistým platcom po Nemecku a bez rabatu by bola oveľa väčším.
"Myslím, že Tony Blair robí, čo sa dá za veľmi komplikovaných okolností," povedal dokonca v nedeľu šéf opozičných liberálnych demokratov Charles Kennedy.
Britský rabat, ktorý tak slávne pre svoju vlasť vybojovala v roku 1984 predsedníčka konzervatívcov Margaret Thatcherová, sa stal pevnou súčasťou britskej zahraničnej politiky. Prevzali ho aj labouristi potom ako v roku 1997 prevzali moc. Konzervatívcov často kritizovali, že Británia sa pod ich vládou ocitla mimo Európy, túto výnimku však považovali za oprávnenú.
Zásadná britská otázka, ktorá má faktické aj emocionálne pozadie, znie: ak by sme sa vzdali nášho rabatu, pristúpia Francúzi na reformu v spoločnej agrárnej politike, ktorá tak štedro dotuje práve ich farmárov? Odpoveď zatiaľ znie - nie. Kým sa nezmení, nedá sa očakávať, že Londýn bude ochotný dať najavo, že sa vzdá svojich rozpočtových privilégií.
MAREK CHORVATOVIČ
