Juraj Šajmovič mal v pláne študovať filmovú réžiu. Výberová komisia na FAMU si ho nevybrala, ale na škole zostal, pedagógovia spozorovali jeho fotografický talent. Pomáhali mu, niektorí však čoskoro pobadali, že pri fotke dlho nezostane a že sa nechá zlákať filmom a prácou kameramana.
Naozaj, Šajmovič už v roku 1960 nakrútil ako kameraman svoj prvý film - s režisérom Ivanom Balaďom Smrť sa volá Engelchen (podľa predlohy Ladislava Mňačka, ktorej sa neskôr chytili aj Kadár a Klos). Na Slovensku s ním robil aj Karol Spišák na filme Adam Šangala (1974) či Stanislav Párnický pri Hĺbkovom rekorde. Veľa pracoval v Česku, tam nakrútil aj zatiaľ svoje posledné filmy - Golet v údolí, Návrat ztraceného ráje, Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko.
Na Art Filme je dnes napriek tomu prítomný najmä ako fotograf. V Trenčíne otvorili výstavu jeho fotografií - najstaršie z nich majú skoro päťdesiat rokov. Šajmovič si nikdy nezakladal archív, fotku podrobne neštudoval, neživil sa ňou, nemal potrebu publikovať a vystavovať.
Počas výstavy sa predáva aj jeho monografia Duch času. Zostavil ju filmový kritik Jan Lukeš. Ten nápad mu vnukol režisér Vojtech Jasný, ktorý so Šajmovičom robil na filme Návrat ztraceného ráje. Kniha získala cenu Najkrajšia kniha roku 2004 v kategórii fotografická monografia.
Pani Šajmovičová si oceňuje aj jej presnosť a komplexnosť: "Pán Lukeš k nám niekoľkokrát prišiel, s manželom sa rozprával a popritom si občas zapisoval poznámky. Nič nenahrával, ale všetko presne napísal. Nič mu neuniklo, presne si zapamätal manželove formulácie."
Knižka Duch času sa na Slovensko dostane začiatkom jesene. (kk)
