Verejné vysoké školy začali lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi, tvrdí minister školstva Martin Fronc. Hovorí, že vďaka zákonu o vysokých školách z roku 2002 je dnes pätnásť z dvadsiatich verejných vysokých škôl v pluse. Pre porovnanie, ešte pred troma rokmi boli ziskové iba dve univerzity, v roku 2003 ich bolo šesť a vlani trinásť.

"Zákon, ktorý sme pred tromi rokmi prijali, však priniesol aj ďalšie pozitívne zmeny - predovšetkým v oblasti kvality. Skvalitnil sa obsah, pedagogické obsadenie škôl a celkovo dávame na kvalitu viac peňazí. Tento rok je na ňu určených 2,7 miliardy korún," povedal Fronc.

Za jeden z najdôležitejších nástrojov na zvýšenie kvality považuje minister nastavenie motivačných a prospechových štipendií, ktoré v súčasnosti prakticky nejestvujú. Fronc dúfa, že parlament pri hlasovaní o poslaneckej novele vysokoškolského zákona túto pozitívnu zmenu podporí.

Pokiaľ ide o skvalitnenie obsahu, minister v tejto súvislosti vyzdvihol, že za tri roky posúdila Akreditačná komisia viac ako 2500 študijných programov, z ktorých po dôkladnej analýze schválila 2100.

Na jeseň by sa mal začať realizovať systém komplexných akreditácií, ktoré budú prebiehať v šesťročnom cykle a ktorých výsledkom bude aj vyčlenenie tzv. výskumných univerzít.

Vysoké školy však tvrdia, že za plusové hospodárenie nevďačia len tomu, že by sa na ne dávalo viac peňazí. Podľa rektorov za ziskami vysokých škôl treba hľadať predovšetkým zlepšenie účtovníctva. "Nový vysokoškolský zákon z roku 2002 priniesol potrebu úplne iného účtovania, odpisov a školy potrebovali čas, aby sa zorientovali," konštatoval pre Hospodárske noviny prezident slovenských rektorov, rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay.

Školy tiež šetrili na mzdách, energiách, peniaze získavali zo zmlúv s podnikmi a tiež z rôznych európskych projektov. Svoje zisky tiež zvyšovali prenájmami nevyužitých budov, poplatkov od zahraničných študentov či z ubytovania turiastov v lete.

Mnohé z nich však zo zisku kryjú straty, ktoré dosiahli v minulých rokoch. Podľa rektorov sa preto ešte nedá povedať, že i keď sú školy v pluse, majú viac peňazí na mzdy a vedu. (sr)

Kto má najlepšie

pedagogické obsadenie

1. Vysoká škola múzických

umení v Bratislave

2. Univerzita veterinárskeho

lekárstva v Košiciach

3. Slovenská technická

univerzita v Bratislave

Kto podáva najlepší výkon

(kritériá zahŕňali počty denných

doktorandov, objem získaných domácich a zahraničných grantov)

1. Univerzita Komenského

2. Slovenská technická

univerzita v Bratislave

3. Technická univerzita

v Košiciach.