BRUSEL - Po nepodarenom pokuse prijať nový sedemročný rozpočet Európskej únie hrozí Slovensku oneskorený prísun peňazí zo spoločných fondov. Lídri dvadsaťpäťky sa v piatok večer napriek 15-hodinovému rokovaciemu maratónu nedohodli na finálnej verzii financovania únie v rokoch 2007 až 2013.

Proti kompromisnému návrhu sa postavili Británia, Holandsko, Švédsko, Španielsko a Fínsko. Podľa neoficiálnych zdrojov sa hlavy krajín únie v poslednom štádiu rokovaní nezhodli na jednej miliarde eur, pričom v celom rozpočte išlo celkovo o 871 miliárd eur. Zachrániť eurorozpočet sa nepodarilo ani novým členským štátom na čele s Poľskom, ktoré v záverečnom kole navrhli, že sa vzdajú časti peňazí, ktoré by im podľa pôvodného návrhu patrili.

Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker povedal, že sa hanbil, keď to počul, a francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca to gesto dojalo, v kontraste so "sebeckosťou" iných štátov.

Novým krajinám únie vrátane Slovenska však nešlo ani tak o gestá ako o podporu z Bruselu, ktorá by mohla meškať alebo byť ešte viac skresaná, ak bude eurorozpočet meškať. Podľa Európskej komisie by aj po obetovaní určitej sumy dostali chudobnejší nováčikovia zo spoločnej kasy okolo 130 miliárd eur.

Príprava veľkých regionálnych projektov, ktoré Brusel financuje, trvá 12 až 18 mesiacov, takže rozpočet by sa mal v ideálnom prípade prijať v polovici tohto roka, aby sa fondy mohli začať čerpať hneď od januára 2007. V opačnom prípade bude platiť rozpočtové provizórium, ktoré pre Slovensko vydeľuje podstatne menej peňazí, ako nám patria.

Posledná luxemburská verzia sedemročného rozpočtu bola pritom pre Bratislavu zvlášť výhodná, keďže zohľadňovala mieru individuálneho ekonomického rastu krajín. Napriek zníženiu limitu na štrukturálne a kohézne fondy, ktoré by sme mohli získať, zo 4,0 na 3,8 percenta HDP, by Slovensko vďaka svojmu rýchlemu hospodárskemu rastu získalo okolo 10,4 miliardy eur. Európska komisia pôvodne navrhovala 9,2 miliardy eur.

Londýn už pred summitom avizoval, že počas svojho štartujúceho predsedníctva vytiahne z rukáva oveľa lepší kompromis. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda tiež optimisticky načrtol, že nový rozpočet môže byť na stole už v druhej polovici tohto roka, a on sám je pripravený to napomôcť.

Predstavy britského ministerského predsedu Tonyho Blaira o financovaní únie - teda o zachovaní britského rabatu a o zredukovaní fondov na podporu poľnohospodárstva - sú však v ostrom protiklade s názormi Francúzska, tradičného zástancu štedrých agrodotácií.

Pri momentálnej otrávenej atmosfére po krachu dvoch referend o euroústave a rozhovorov o novom rozpočte analytici predpokladajú, že reálna šanca dosiahnuť dohodu nastane až počas rakúskeho predsedníctva v prvej polovici budúceho roka.

Autor: Lucia Kubošová