Americké televízie a rádiá donekonečna omieľajú, koľko slobody si občania tejto krajiny užívajú v porovnaní s ostatnými štátmi. Každý, kto tu žije dlhší čas, však zistí, že okrem nezmyselných slobôd (pálenie vlajky, voľný predaj zbraní, absencia občianskych preukazov), je tu život oveľa prísnejšie riadený, než sme zo Slovenska zvyknutí.
Momentálne bývam v Stony Brooku, dedine (podľa našich štandardov) na severnom brehu Long Islandu v štáte New York. Zoskupenie takýchto dedín tvorí mesto alebo town (ship), v mojom prípade Brookhaven. A každé takéto mesto má vlastné zákony upravujúce život v rámci jeho hraníc.
Spolu s troma ďalšími kolegami zo školy si prenajímame dom. Na katedre sa mu hovorí "Roadhouse" a už vyše 10 rokov si ho prenajímajú len geológovia. Pre každého z nás je to dočasné bývanie, a tak nie je naším prvoradým cieľom dom a jeho okolie zveľaďovať. Skrátka, robíme toho len toľko, aby bola vlastníčka domu spokojná. Jednou z povinností je kosenie trávnika okolo domu. Nikto z nás sa do toho pochopiteľne nehrnie a navyše nemáme kosačku. Nájomná zmluva hovorí, že sme zodpovední za kosenie trávnika, ale nešpecifikuje, kto má poskytnúť kosačku. My ju kupovať nechceme, veď by nám bola na nič okrem tých dvoch kosení ročne. A tak si ju požičiavame - dvakrát ročne pokosíme a máme pokoj.
Dnes ráno sme našli v schránke anonymný odkaz: "Čo takto pokosiť tú trávu. Vyzerá to u vás otrasne!!!" Jednému z našich susedov žijúcich si svoj americký sen s domom, prácou od deviatej do piatej, dvoma autami a pokoseným trávnikom došla trpezlivosť a nazbieral odvahu na anonymný list, ktorý potom v noci hodil do schránky. Od malička ma učili, že anonymné listy sa nemajú brať vážne, keďže ich pisateľ nemá odvahu sa postaviť za vlastný názor. Tento je však trochu iný - je to arogantná pripomienka, že výzor nášho domu nie je v súlade s pisateľovými predstavami, respektíve so zaužívanými konvenciami. Problém je, že už sme boli rozhodnutí tento víkend trávnik naozaj pokosiť - teraz to však bude vyzerať, ako keby sme sa zľakli a rýchlo robíme nápravu.
Mne osobne sa trávnik takto páči - je to prírodne prirodzené, dom doslova utopený v zeleni. Dalo by sa dokonca povedať, že som nepriateľom pestovaných trávnikov. Je to zbytočná strata vody a zbytočné hnojenie. Ale som v Amerike a tu sa súdi každý s každým, ako by nebolo zajtrajška, a tak som išiel konzultovať mieste zákony, "Code of the Town of Brookhaven, New York".
Zákon 82 hovorí jasne: "Všetky trávniky, spoločné priestory a rekreačné miesta majú byť udržiavané v čistote a peknote a tráva má byť pravidelne strihávaná tak, aby nebola dlhšia ako 12 palcov (30 cm)." Za nedodržanie pokuta 100 dolárov. To nie je až tak veľa, aj keď rozhodne by sa dali minúť iným spôsobom. Oveľa horšia je hrozba súdu. Ak by, napríklad, naši susedia nepredali dom za dostatočne vysokú cenu, mohli by nás dať na súd preto, že naša nepokosená tráva znížila hodnotu ich domu. Znie to absurdne, ale na súde by to obstálo, pretože zákon hovorí, že tráva má byť pokosená. A "škaredý" susediaci pozemok by cenu ich domu asi naozaj znížil. Malicherné? Možno. Ale reálne. Súdiť sa s nami, dúfam, nebudú, ale ten trávnik predsa len cez víkend pokosíme, aby sme sa vyhli problémom.
Keď už som mal otvorený ten zákonník, pohľadal som v ňom aj iné perly. Toto všetko nemôžete mať na vlastnom pozemku: rozbité okná, olúpanú (ošarpanú) farbu na dome, porozbíjané a obité obrubníky, diery v príjazdovej ceste, chýbajúce odkvapy, diery v streche, nevzhľadne vyzerajúce a príliš rozrastené kríky a stromy, vyschnuté kríky a stromy, rozbité a schátrané auto, a tak ďalej. Absurdné? Možno. Ale reálne.
smirnov.blog.sme.sk
Autor: ALEXANDER SMIRNOV
