V noci z piatku na sobotu však únia zažila totálny krach, ktorého dôsledky sú ťažko predstaviteľné. Zopár minút po skončení summitu sa ani nikto nesnažil predstierať, že je to inak. Rozčarovanie po dvojnásobnom "nie" európskej ústave doplnila ešte vzájomná zloba.

Čo sa odohralo pred polnocou a krátko po nej, keď európska politická elita nahnevane opustila spoločný stôl a začala sa navzájom obviňovať?

Ešte počas dňa miestami prebleskuje optimizmus, ktorý vyvracia skeptickejšie odhady, že sa všetko skončí neúspechom už pred obedom. I diplomati priebežne sa pohybujúci medzi čakajúcimi novinármi podporujú pocit, že po neúspechu euroústavy sa politici musia dohodnúť. "A že sa o to skutočne snažia," hovorili.

Po niekoľkých bilaterálnych rokovaniach sa štátnici po deviatej hodine večer opäť sťahujú do jednej miestnosti. Novinári sa medzitým bavia predstavou, ako sa asi pri okrúhlom stole dohaduje dvadsaťpäť politikov, viacerí z nich pritom k sebe neprejavujú najvrúcnejšie city, hlavne Blair s Chirakom.

Večer sa pomaly mení na noc, odlety premiérskych a prezidentských špeciálov sú odložené na druhú hodinu ráno. V baroch dochádzajú gumové sendviče a z kávy sa prešlo na víno a pivo. A veľa sa fajčí, ale len na štvorcovom nádvorí paláca Justus Lipsius pripomínajúcom kulisy nejakej temnej drámy.

Prichádza správa, že britský premiér Tony Blair medzitým odmietol v poradí už niekoľkú kompromisnú ponuku. Tá posledná sľubovala zásadnú reformu rozpočtu vrátane podpory poľnohospodárom, ale Británia by musela oželieť jednu miliardu zo svojej zľavy, ktorú každoročne dostáva z Bruselu späť. Väčšina týchto peňazí by podľa Británie zostala Francúzsku, a nie novým členským krajinám. A to bolo pre Blaira "neprijateľné".

Už to samo osebe znamená krach, ale rokovania pokračujú ďalej. Až hodinu pred piatkovou polnocou ospanlivú atmosféru narušia jednoznačné, avšak neoficiálne správy: "Je koniec, nedohodli sa." Zdá sa, že s kompromisom nakoniec nesúhlasí nielen Británia, ale podpísať ho nie sú ochotní ani Holanďania, Švédi, Španieli, a dokonca ani Fíni, o ktorých sa predtým nehovorilo.

Nikto zo štátnikov však nevychádza von, aby definitívny krach potvrdil.

Úplný koniec je však odvrátený len na zopár minút. Posledné záchranné koleso hádžu do búrlivých vĺn nové členské krajiny. Sú ochotné vzdať sa časti peňazí, ktoré by im mali zo spoločného rozpočtu pripadnúť. Vedia, že akýkoľvek iný návrh rozpočtu bude pre nich skôr nevýhodný než naopak. Koľko peňazí celkovo by to však bolo, nikto nepovie. Ide o momentálny nápad, ktorý nie je prepočítaný. Premiér Mikuláš Dzurinda ešte vyzýva úniu, aby sa skúsila dohodnúť do konca mesiaca, ešte za luxemburského predsedníctva, teda na mimoriadnom summite. Ale ani toto úsilie nedokáže zvrátiť beh udalostí, ktoré sa už nezastaviteľne rútia k fiasku. "Dnes v noci tu už nič nedohodneme," vyhlásil na úplný záver Tony Blair a opustil rokovaciu miestnosť.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel