Bitka pri Waterloo ožila cez víkend dvakrát. Viac ako dvetisíc nadšencov v modrých francúzskych a červených britských uniformách si včera zopakovalo jednu z najslávnejších bitiek histórie pri Waterloo pri Bruseli. Európska únia si svoje vlastné Waterloo prežila už v piatok v noci. Len niekoľko kilometrov od je historickej predchodkyne sa tvrdý boj medzi Britániou a Francúzskom skončil prehrou celej dvadsaťpäťky, ktorá nedokázala nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa na novom rozpočte. FOTO - REUTERS
BRUSEL - Európska únia je v hlbokej kríze. Dvadsaťpäťka sa v piatok v noci nedokázala dohodnúť na rozpočte únie a demonštrovať tak jednotu ako odpoveď na dve neúspešné referendá o euroústave.
Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker po skončení summitu vystúpil emotívne, bez toho, aby skrýval svoju zatrpknutosť. "Moje nadšenie pre Európu utrpelo ťažký úder," vyhlásil Juncker, ktorý teraz predsedá Európskej rade.
Francúzsky prezident Jacques Chirac sa hneď chopil príležitosti, aby celú vinu pripísal Británii. Odsúdil "britské správanie" a dodal, že ho šokovala "arogancia niekoľkých bohatých krajín".
"Tak ako zopár ďalších krajín dala Británia prednosť striktne národným záujmom pred Európou. Je to znepokojivo zlý výsledok," povedal Chirac. Pritom on sám nebol ochotný dopustiť, aby Európska únia reformovala nákladný systém priamych dávok farmárom.
Britský premiér Tony Blair argumentoval tým, že nebol sám, komu sa rozpočet nepáčil. Podľa neho britský rabat len napravuje pokrivené princípy prerozdeľovania peňazí v rámci rozpočtu únie. Z neho totiž takmer polovica peňazí ide na podporu farmárom, ktorí tvoria len päť percent populácie a veľká časť z nich žije vo Francúzsku. "To nezodpovedá tomu, čo Európa potrebuje pre 21. storočie," vyhlásil Blair, ktorý bol podľa prítomných britských novinárov sám strašne nahnevaný postojom Francúzska.
Komentátori vidia v nedohode kríženie dvoch smerov. Británia je presvedčená, že rozpočet musí viac zodpovedať potrebám Európy v 21. storočí. To znamená, presunúť investície predovšetkým do vedy, výskumu, vzdelania a vývoju nových technológií. Na druhej strane Francúzsko, ale i Nemecko, Luxembursko či Belgicko sú presvedčené, že hlavný zmysel únie je v solidarite a vyrovnávaní rozdielov.
Dôsledky krízy, ktorú odštartovalo dvojnásobné odmietnutie európskej ústavy, budú zrejme ďalekosiahle. Málokto totiž predpokladá, že sa Británii podarí dohodnúť kompromis v čase jej predsedníctva, ktoré sa začína už v júli. "Málokto bude ochotný pristúpiť na britské návrhy," poznamenal jeden z diplomatov.
Jednou z obetí súčasnej krízy sporov sa zrejme stane ďalšie rozširovanie Európskej únie. Vplyvný francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy a ašpirant na post prezidenta včera vyhlásil, že ,,kým nebude mať európske spoločenstvo nové inštitúcie, nemôže prijímať nových členov". Teda predovšetkým Turecko, ktorého vstup práve Británia vehementne podporuje.
Čo čaká úniu
Rozpočet
rýchla dohoda o financiách na roky 2007 - 2013 sa nedá očakávať. Britský premiér Tony Blair, ktorý prispel k neúspechu summitu, preberá 1. júla predsedníctvo. Británii sa zrejme nepodarí spor vyriešiť, ale ako predsedajúca krajina musí predložiť nejaký návrh. Posun sa preto očakáva počas rakúskeho predsedníctva od januára 2006. Ak by sa únia nedohodla vôbec, hrozí provizórium a ročné rozpočty, ktoré by komplikovali únii život a znemožnili by financovanie viacročných projektov.
Euroústava
ratifikáciu euroústavy predĺžili, pôvodný termín jej ukončenia október 2006 už neplatí. Nový termín však v záverečnom vyhlásení summitu nestanovili. Členské štáty tak môžu pokračovať v ratifikácii, hoci väčšina svoje referendá či schvaľovanie v parlamente odložila. Únia si dala rok pauzy na premýšľanie o svojej budúcnosti, čo chce využiť na diskusiu s občanmi. Téma ústavy príde na pretras "v prvej polovici roka 2006", teda počas rakúskeho predsedníctva. Malo by sa o nej diskutovať na mimoriadnom summite.
(čtk, mim)
Povedali po summite
"Som smutný a hanbím sa."
Premiér predsedajúceho Luxemburska JEAN-CLAUDE JUNCKER potom, čo desiatka nových členských krajín ponúkla finančnú obeť v záujme dosiahnutia dohody.
"Žiadny komentár, žiadny názor, žiadne rady, pretože moje rady zjavne vyvolávajú značný odpor."
Na otázku, čo poradí britskému premiérovi Tonymu Blairovi, ktorý od 1. júla preberá predsedníctvo v únii.
"Bola to iskra, a táto iskra vznieti oheň."
Nemecký kancelár GERHARD SCHRÖDER o iniciatíve nových členských štátov.
"To nezodpovedá tomu, čo Európa potrebuje pre 21. storočie."
"Nechceme, aby chudobné východoeurópske krajiny začali platiť naše úľavy."
Britský premiér TONY BLAIR o tom, prečo odmietol návrh rozpočtu únie.
"Bolo to veľmi pôsobivé voči egoizmu jednej alebo dvoch bohatých krajín."
Francúzsky prezident JACQUES CHIRAC k tej istej téme.
"Môže to mať hlbšie následky, než sa na prvý pohľad môže zdať, bez toho, aby som to chcel dramatizovať. Vyvolá to ďalšie otázniky. Môže to znamenať aj rozkolísanie trhu."
Slovenský premiér MIKULÁŠ DZURINDA o neúspechu summitu.
"To, že nemáme rozpočet, nie je znepokojujúce. Čo je znepokojujúce, je atmosféra v Európskej únii."
Poľský premiér MAREK BELKA po skončení summitu.
"Výsledok ukázal hlboké rozdelenie Európy. Ukázal, že zakladajúci členovia únie nejdú vždy cestou solidarity."
Český premiér JIŘÍ PAROUBEK po skončení summitu.
(čtk, dpa, mim)foto - čtk a reuters
