Daniela Laudani je Sicílčanka, ktorá sa presídlila do Bratislavy. Spoločnosť jej tu robí aj hyperaktívne šteniatko talianskeho chrtíka. Je to Danielin prvý malý psíček. Hoci doma v Taliansku vždy žila obklopená psami, išlo o veľké plemená. Mala vlčiakov, bernardína, boxera. Vtedy však žila s rodičmi v rodinnom dome, takže si psy takýchto rozmerov mohla dovoliť. Najlepší priateľ človeka jej veľmi chýbal aj po tom, čo sa presťahovala do Bratislavy, kde žije v bytovke. A tak spravila kompromis. Keďže sa jej páčia chrty, vybrala si najmenšieho spomedzi nich - talianskeho chrtíka.

Daniela z Talianska odišla žiť najprv do Prahy. Až tam sa dozvedela, že existuje rasa taliansky chrtík. Dokonca si ich talianski chovatelia chodia kupovať do Čiech, kde sú najkvalitnejšie chovné stanice.

"Je ich tam spústa, takže ťažké bolo už len rozhodnúť sa pre miektorú, lebo všade mali nádherné psíky. Napokon som si vybrala jednu, kde práve čakali šteniatka. Pôvodne som chcela psa tmavosivej farby, no zrazu mi chovateľka zavolala smutnú správu. Všetky šteniatka s výnimkou jedinej béžovej sučky bohužiaľ po pôrode uhynuli a aj ich mama je na tom dosť zle. Vtedy som si povedala, že nebudem rasistka a nebudem trvať na farbe srsti a vezmem si teda to jediné psie dievčatko."

Tak sa do Danielinej domácnosti dostala sedemtýždňová sučka "izabel".

"To nie je meno, ale farba srsti. Tak ma totiž poučili - preboha, to nie je béžová srsť, ale farba izabella."

Malinkú Benjamínku má Daniela od siedmich týždňov. Keďže jej mama bola chorá a nemohla ju dojčiť, musela si rýchlo zvyknúť na náhradu za materské mlieko, a tak mohla pomerne skoro k novej paničke.

"Spočiatku sme o ňu mali hrozný strach. Mesiac sme k nám pre istotu nikoho nepustili, lebo sme sa báli, že by ju pristúpili, taká bola maličká."

Dnes by si však Benjamínu určite kžadá návšteva všimla. Síce je stále mini, ale po byte vyvádza ako neriadená strela. V kuse sa naháňa, vyskakuje a zatína ľuďom do rúk aj nôh zuby ako ihličky.

"Je úplne iná ako moje predchádzajúce psy. Veľké rasy sú pokojné, vedia, že sú mocní a nemusia sa predvádzať. Táto však vyvádza od rána do večera. Každý večer nám napríklad robí po celom byte dostihy. Myslela som si preto, že budeme spolu chodiť behať, ale kdeže, nestíhala som."

Benjamínka je rodinný maznáčik. Hoci Danielina počiatočná predstava bola, že pes do postele nepatrí, veľmi rýchlo kapitulovala.

"Prvý mesiac som na tom ešte trvala, lenže ona celé noci preplakala. Trhalo mi to srdce, ale vravela som si - nie, Daniela, musíš to vydržať! Výsledkom bolo, že som chodila do práce s čiernymi kruhmi pod očami od nevyspatia. Horšie ako s dieťaťom. A tak som cúvla a po mesiaci už spala na mojom vankúši."

(bd)

FOTO SME - PAVOL MAJER