Po jedenástich rokoch bezkonfliktného manželstva si jej manžel našiel novú lásku. (Podľa slov priateľky to musí byť úžasná žena, keď si ho vedela získať.) V rámci "čestného" konania jej to manžel oznámil a v rámci "zodpovedného" konania ju nemieni nechať samú s tromi deťmi a úverom na 4-izbový byt. Osobne ho veľmi nepoznám, lebo žijú vo vzdialenom meste, a bolo by trúfalé hodnotiť jeho úmysly, ale všeobecne si o takýchto mužoch myslím, že sú to sebeckí pôžitkári (je predsa príjemné ísť za milenkou vo vypratej a vyžehlenej košeli a s plným žalúdkom). Najradšej by som priateľke poradila, nech mu dá na výber. Buď ona, alebo tá druhá. Ona však nedá na svojho muža dopustiť - ona ho najlepšie pozná a vie, že to je charakterný človek. Všetku vinu berie na seba, dokonca uvažuje o tom, či má právo kaziť mu život. Manžel jej návrhy na riešenie krízy (rozvod, rozchod, návštevu poradne, psychológa, fingovanú pracovnú cestu aspoň na mesiac, rodinnú dovolenku v zahraničí) odmieta. Trvá na tom, že budú žiť naďalej spolu, veď ona je silná žena a nejako to zvládne. Tiež si to myslela, ale už nevládze.
Ak niekto miluje a toľko odpúšťa, chápem, že dúfa, že časom sa to urovná a manžel sa k nej nakoniec vráti, hoci aj po rokoch. Neviem však, koľko sily treba na to, aby to jedna žena dokázala uniesť. Podľa mňa sa to nedá a myslím si, že pre ňu by bola lepšia rýchla smrť ako takéto pomalé umieranie. A ak ju jej manžel mal niekedy rád, mal by jej umožniť začať znova žiť. Takáto situácia nie je dlhodobo udržateľná. Čo ak bude mať s milenkou dieťa? Bude chodiť z jednej rodiny do druhej? A bude tá druhá spokojná s takýmto stavom?
Koľko presne táto situácia trvá, neviem. Priateľka je chudšia než chudá a predtým nefajčiarka si teraz pripaľuje jednu od druhej.
Mám vážne obavy o jej psychické aj fyzické zdravie. Nemôžem sa len tak prizerať, ako sa z nej vytráca život. Nikdy by som si neodpustila, keby sa jej niečo stalo, a ja by som sa tomu ani nepokúsila zabrániť. Majú predsa tri deti (10, 8, 4). Čo sa dá robiť? Ako im všetkým pomôcť? Vopred ďakujem za rady. Saša
Milá Saša,
Kríza v partnerských vzťahoch má rôzne podoby a názory na ich riešenie sú rôzne. Rovnako je to s manželským trojuholníkom, v ktorom jeden z partnerov vstupuje do ďalšieho vzťahu a ten pôvodný vzťah buď opúšťa, alebo sa ho snaží prispôsobiť novej situácii.
V našej kultúre nie je obvyklé a ani zákonom povolené mnohoženstvo ("mnohomužstvo"). Napriek tomu sa vyskytuje.
"Delenie sa o partnera" s treťou osobou nie je príjemné. Je sprevádzané hnevom, výčitkami, obvineniami voči sebe, voči partnerovi i voči tretej osobe v trojuholníku. Objavujú sa obavy o budúcnosť, neistota v rozhodovaní či ostať alebo opustiť vzťah. A snáď najťažšie sa znáša bolesť zo zranenia sebaúcty "nie som dosť dobrá, ak sa našla iná". Hľadajú sa odpovede na otázky "prečo mi to urobil?", "prečo nám to urobila?" "prečo som to dopustila?", "ako mám žiť ďalej?", "ako to bude s deťmi?", "čo na to povedia ľudia?" a podobne.
Správanie mužov (ale i žien), ktorí vstupujú do nových vzťahov bez toho, aby ukončili pôvodný vzťah, okolie zvyčajne netoleruje, odsudzuje ho. Má tendenciu zasahovať do rozhodovania jedného z partnerov proti druhému. Aj vy píšete "najradšej by som priateľke poradila, nech mu dá na výber. Buď ona, alebo tá druhá".
Z toho, čo ste napísali, nemám pocit, že by vaša priateľka hľadala u vás pomoc v riešení svojho vzťahu s manželom, nehľadá u vás odpoveď na otázku, ako im všetkým (mysleli ste asi priateľku, jej manžela a deti) pomôcť. Zdá sa mi, že sa vám chcela iba vyrozprávať z bolesti, ktorá ju zasiahla, chcela, aby ste s ňou na chvíľu ostali a vypočuli si jej problémy.
Ak je moja úvaha správna, potom odpoveď na otázku "Čo sa dá robiť?" je nasledujúca: skúste priateľku iba počúvať, skúste s ňou zostať v jej bolesti, nevynášajte súdy o jej manželovi, nehľadajte riziká v ich vzťahu, nehľadajte riešenia jej vzťahu, nedávajte rady, ak vás o to sama nežiada. A tak možno pomôžete všetkým, bez toho aby ste s niekým z nich vytvorili koalíciu proti niekomu z nich.
Vaša priateľka najlepšie vie alebo tuší, o čo prichádza, čo jej rodine hrozí, čo všetko sa mení, ktoré z mnohých jej očakávaní sa nenaplnia. Toto poznanie jej prináša bolesť, úzkosť, hnev, výčitky, strach z budúcnosti. Toto všetko si však musí vaša priateľka prežiť, nemôže sa tomu vyhnúť a nedá sa to vrátiť späť. V ich manželstve nastala kríza. Vaša priateľka sa sama musí rozhodnúť
l či prijme návrhy manžela "že budú žiť naďalej spolu, veď ona je silná žena a nejako to zvládne"
l alebo uprednostní svoje návrhy na riešenie krízy, ktoré manžel odmieta (rozvod, rozchod),
l alebo vaša priateľka a jej manžel sa rozhodnú spoločne hľadať pre oboch prijateľnú podobu vzťahu, v ktorom budú obaja spokojní natoľko, že nebudú mať potrebu vstupovať do nových vzťahov.
Ak sa rozhodnú pre cestu spoločného hľadania, potom si pravdepodobne budú musieť odpovedať na otázku, prečo a ako sa im stalo, že manžel potreboval iný vzťah, čo sa mu nedostávalo v pôvodnom vzťahu. Musia spoločne prísť na to, akú cenu má pre každého z nich ich vzájomný vzťah, čo v ňom získavajú a čo v ňom strácajú. Musia prísť na to, za akú cenu prídu o pokoj ich deti a nakoľko chcú vystaviť deti strate bezpečia, plnohodnotného rodinného zázemia. Toto poznanie potrebuje čas a vzájomné rozhovory. A tak ako budú poznávať krok po kroku, čo chcú a čo nechcú v ich vzťahu, budú sa rozhodovať ako ďalej. Na vzťah treba dvoch a iba títo dvaja vedia nájsť odpovede na otázky, prečo nastala kríza, či a ako chcú krízu riešiť.
Saša, ako píšete, vaša priateľka "je chudšia než chudá a predtým nefajčiarka si teraz pripaľuje jednu od druhej". To môže byť príznak, že si sama už nevie rady, že si nevie sama pomôcť, že sa v sebe v tejto novej situácii nevyzná. Možno pre ňu nastal čas, aby vyhľadala odborníka na partnerské vzťahy a poradila sa s ním. Psychológ jej/im môže byť nápomocný v tom, že pomôže rozplietať klbko nedorozumení, môže byť nápomocný pri hľadaní príčin prečo nastala kríza, čo vo vzťahu zanedbala/zanedbali, môže im pomôcť pri hľadaní toho, čo môžu a chcú vo vzťahu zmeniť.
