Rok sa s rokom zišiel a summit európskych lídrov zrazu rieši práve tieto problémy. A oba sú prepojené viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Po dvojnásobnom odmietnutí európskej ústavy, ktorá mala nasmerovať úniu k ešte tesnejšej integrácii, sa museli politici zastaviť. Mnohí Francúzi a Holanďania nehlasovali proti spoločnej Európe, ale ich pohnútky do značnej miery súviseli s obavami a neistotou, kam sa to všetko ženie.

Stratili dôveru vo svojich politikov, ktorí nedokázali vnímať obavy občanov a vysvetliť im svoje vízie budúcnosti.

"Nemôžeme robiť akoby nič, musíme si položiť základné otázky, kam má únia smerovať, kam až majú siahať jej hranice," vyhlásil to, čo dnes hovorí aj mnoho ďalších politikov, predseda Európskej komisie José Barroso.

Už tento summit však sotva prinesie jasnú cestovnú mapu pre kontinent, kde sa lomia dva smery. Prvý sa vidí v liberálnej spoločnosti s čo najmenšími zásahmi štátu a nízkymi daňami. Popritom si ľudia nechcú nechať siahnuť na sociálny model, ktorý im zaručuje širokú ochranu štátu, ale zároveň neúmerne zaťažuje ekonomický rozvoj.

Európski politici sa teraz zrejme budú snažiť nájsť funkčný kompromis medzi oboma. To bude vyžadovať širokú diskusiu, po ktorej volá britský premiér Tony Blair. Práve on ašpiruje na novú vodcovskú úlohu v Európe. Hovorí o hlbokej reforme únie, ktorá na jednej strane financuje európskych farmárov, aby boli konkurencieschopní voči lacnejšiemu zvyšku sveta a vedľa toho plánuje znásobenie pomoci práve menej vyvinutým krajinám.

Aby sa však dvadsaťpäť krajín dohodlo na spoločnej budúcnosti, malo by dokázať, že túto schopnosť vôbec má. A doterajšie taktické tančeky okolo nového rozpočtu únie na roky 2007 až 2013 skôr naznačili, že toho sú politici ešte menej schopní ako doteraz. Oslabený francúzsky prezident Jacques Chirac odvádza pozornosť od euroústavy k rozpočtu s tým, že tvrdo útočí na Blaira. Žiada od neho, aby sa Británia vzdala takzvaného britského šeku, čo je teraz 4,6 miliardy eur, ktoré jej každoročne ako jedinej členskej krajine Brusel vracia.

Briti nie sú zďaleka sami, kto "robí ťažkosti." Ďalšími kverulantmi sú Holanďania. Tamojší politici dostali výprask od voličov v referende a až teraz začali tvrdo presadzovať "vôľu ľudu". Tá je menej platiť do spoločnej pokladne.

Pre politikov, ktorí investovali veľa kapitálu a času do euroústavy, je súčasná situácia krízou. Pre odporcov ústavy naopak jasné znamenie, že treba prestúpiť na inú koľaj. V knihách o Európe sa píše, že európski politici sú obvykle mizerní v čase pokoja, ale dosiaľ si vedeli poradiť práve s krízami. A tie sú takmer bežnou súčasťou doterajšej histórie Európskej únie.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel