Vojenský režim v Barme sa nikdy neodvážil túto krehkú ženu odsúdiť. Napriek tomu strávila Su Ťij z posledných šestnástich rokov deväť pod dozorom - buď vo väzenskej cele, alebo v domácom väzení. Najslávnejšia disidentka na svete a nositeľka Nobelovej ceny mieru (navrhol ju Václav Havel) v nedeľu oslávi šesťdesiate narodeniny. Pod zámkom.

Vojaci z nej nespúšťajú zrak a ako uvádza posledná správa Amnesty International, útlak v krajine sa stále zhoršuje. Vo väzniciach je 1350 politických väzňov. Zlatník U Šve Maung dostal napríklad tri roky za to, že vytvoril repliku roľníckeho klobúka, znaku Národnej ligy pre demokraciu. Pri zrode tohto hnutia v roku 1988 stála Do Aun Schan Su Ťij, ako znie jej plné meno.

V Barme by ste nenašli iné, ktoré vzbudzuje viac rešpektu. Jej otec je zakladateľom nezávislej Barmy a jeho portréty visia takmer v každom úrade. Toto dedičstvo je pre Su Ťij záštitou a režimu bráni zakročiť proti nej rovnako surovo ako k tisíckam jej priateľov.

Vojenský režim je v Barme pri moci už viac než štyridsať rokov. Je skorumpovaný, nenávidený, ale stále dostatočne silný, aby ovládal celú krajinu.

Meno však na skutočné líderstvo nestačí. Čo spravilo Su Ťij legendou doma aj v zahraničí? Je to zanovitosť, s akou krehká žena odoláva tupej sile vojenskej mašinérie a nepoddáva sa jej. Tichá sila presvedčenia o správnosti toho, čo koná, skromnosť aj vnútorná sloboda, ktorá ju motivuje na odvážne skutky.

Ako keď sa v roku 1998 vydala z hlavného mesta Rangún na cestu po krajine a niekoľko dní zotrvala zablokovaná v aute na ceste, kde ju zastavili vojaci. Napriek zhoršujúcemu zdraviu trpezlivo čakala, kým ju nezatkli a po šiestich dňoch neeskortovali domov.

Jej životná dráha sa uberala dlhšie iným smerom. Ako dcéra z dobrej rodiny študovala v Británii na Oxforde a neskôr pracovala pre OSN v New Yorku a Bhutáne. Usadila sa v Británii a s tibetológom založila rodinu.

Návrat do vlasti v roku 1988 bol dramatický. Prišla, aby sa postarala o zomierajúcu matku, udalosti ju však hneď vtiahli do politického života. Onedlho už viedla demokratické hnutie požadujúce slobodné voľby. Nemohla tušiť, že takmer o 20 rokov bude situácia v krajine rovnako zúfalá - na jednej strane generáli a úzky okruh ich ľudí, zvyšok žije v chudobe bez šance vyjadriť názor. Spoločné majú všetci len to, že krajina je takmer úplne medzinárodne izolovaná.

Vojenský režim prodemokratické povstanie v roku 1988 brutálne potlačil a na demonštráciách zabil viac než 5-tisíc ľudí. Keď generáli v roku 1990 vypísali parlamentné voľby, svitla Barme nádej. Národná liga pre demokraciu ich suverénne vyhrala, vojaci to odmietli uznať a ešte viac pritvrdili. Odvtedy je Su Ťij jednou nohou na slobode a druhou za štyrmi stenami cely či svojho domu. Od mája 2003 je v domácom väzení, bez telefónu.