FOTO
Už na sústredení v Egypte patrila k finalistom, ktorí sa nedajú prehliadnuť. Kým ostatní už nevládali a pomaly to vzdávali, ona išla na sto percent. Nie je zvyknutá oddychovať. Popri škole stíha viesť tanečný klub, manažovať a robiť finančného poradcu, cieľavedomosť jej nechýba. Aj vďaka nej sa dostala do najlepšej dvojky. Denník SME sa rozprával s finalistkou DANIELOU EDLINGEROVOU (19).
Dostali ste sa do finále, no štyrikrát ste sa ocitli na ohrozenej pozícii. Víťazi kôl vás však vždy posúvali ďalej. Prečo?
"Neviem. Ale myslím si, že keby o mne porota hovorila, že som najslabšia a mala by som vypadnúť, tak by som to pripisovala tomu, že chcú slabšieho konkurenta. Ale keďže tanečníkov poznám, môžem povedať, že sa snažili potiahnuť toho, koho subjektívne považovali za najlepšieho tanečníka."
Takže ste im do istej miery vďačná?
"Samozrejme. Asi videli, že mi na tom veľmi záleží. A tiež videli, že som nemala také podmienky, aby som sa mohla tanečne rozvíjať."
Nemrzelo vás, keď ste už tretíkrát stáli v zóne ohrozenia? Necítili ste, že niečo nie je v poriadku?
"Práveže čím častejšie som tam stála, tým som bola vyrovnanejšia. Najviac ma to zlomilo asi v prvom kole, keď som do tanca dala všetko a nečakala som to. Ale u divákov sa tie sympatie iba tvorili, takže to bolo možno preto."
Čo hovoríte na narážky na vašu postavu? Že je netanečná, že by ste si ju mali skorigovať?
"To je pre každú ženu veľmi chúlostivá záležitosť, každej z nás na sebe niečo prekáža, chceme niečo zmeniť. Žiaľ, ja mám problém s postavou, ktorý spôsobilo najmä moje rýchle tempo a nepravidelné stravovanie. A že mám netanečnú postavu je niekoho subjektívny názor. Je to hlúposť, tanečná postava sa nedá opísať. Ja nie som baletka. A nech mi nikto netvrdí, že hip-hoper alebo diskotanečník musí byť vychudnutý. Aj môj kondičný tréner potvrdil, že 90 percent môjho tela sú svaly. Stačí mi, keď mi to povie odborník, ktorý so mnou pracuje, a nie laik. Mám takú postavu, akú mám. Takže sa teraz neobkrájam." (úsmev)
Ale zamrzí vás to?
"Navonok som si z toho veľa nerobila, vnútri je jasné, že som trpela. Je to ťažké, keď sa to tisíckrát prepiera a ľudia sa toho chytia."
Z finalistov ste boli snáď najcieľavedomejšia. Vnímali ste to vždy iba ako plus?
"Chvíľami som mala v súťaži pocit, že tá cieľavedomosť nie je najlepšia, aj keď si za touto vlastnosťou stojím."
Je ešte niečo také, čo ste počas týchto mesiacov o sebe zistili?
"Súťaž ma veľmi osobnostne vyformovala. Naučila ma odlišovať profesijné správanie od súkromného. Byť viac úprimnou, nehrať sa na niečo, čím nie som. Tiež som sa naučila netvrdiť o sebe, že som naj a nechala som to radšej na odborníkov. Mám pocit, že som skromnejšia."
Takže ste sa zmenili?
"Ak áno, tak k lepšiemu. Nemyslím si, že by som mala hviezdne maniere alebo sa cítila dôležitejšou. Viem, že to je chvíľkové a ľudia už v septembri asi ani nebudú vedieť, že nejaký Miliónový tanec bol."
Tiež ste často plakali. Nebola to občas len hra na kameru?
"Určite nie. Ale je zvláštne, že moji známi ma skôr poznali ako tvrdého človeka, ktorý ide cez mŕtvoly a nedáva city najavo. Moje deti na tréningoch si mysleli, že nie som citlivá. Aj ja si to o sebe myslím. To, že prevládali emócie, bolo pre tlak. Tiež sa mi plnili sny, ktoré som snívala ako malé dieťa. A keď človeku na niečom záleží, tak emócie prídu."
Prihlásili by ste sa ešte raz, aj keď viete, čo všetko súťaž obnáša?
"Určite áno. Aj keď bolo veľa zlých vecí, aj tie človeka posúvajú dopredu, veľa sa naučí. A Miliónový tanec mi dal veľa skúseností, mohla som trénovať s profesionálmi. Tiež ma vytrhol zo stereotypu, ktorý nenávidím. Spoznala som množstvo nových fantastických ľudí. Takisto to zlomilo moju mamu, ktorá nebola zvyknutá ma chváliť. Možno bola na mňa vnútri hrdá, ale nikdy mi to nepovedala. A práve po poslednom kole mi napísala krásnu esemesku - že je na mňa skutočne pyšná. To pre mňa veľmi veľa znamená."
FOTO - SME
