Zuzana Kanócz (1979) hrá v nitrianskom Divadle Andreja Bagara v predstaveniach Adam Šangala, Bezkyslíkovce, Peter Pan a Aj kone sa strieľajú. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Herečka ZUZANA KANÓCZ sa chystala na svoju prvú hlavnú úlohu v nitrianskom divadle. Lenže práve vtedy jej zavolal Filip Renč a ponúkol jej hlavnú úlohu vo svojom novom filme Román pre ženy. Dala mu prednosť. Renč potom hrdo rozprával v českých médiách, že objavil novú filmovú hviezdu. A mal pravdu. Do filmu vhupla Zuzana s absolútnym prehľadom.
Filip Renč je úspešný režisér. Má pre filmovú debutantku ešte zmysel zamýšľať sa nad tým, aký je scenár, ktorý chce nakrútiť?
"Určite. Cítila som síce pri ňom istotu, že to nebude žiadna hlúposť, ale scenárom som si zodpovedne prešla. Keby mi v ňom bolo niečo proti srsti, nešla by som do toho. Ani s Renčom, ani s nikým iným."
Hráte Lauru, mladú dámu, ktorá rieši najmä starosti s mužmi. Čo naznačil prvý, letmý pohľad do scenára? Aké výzvy vám pripravil?
"Bol vtipný, bavilo ma čítať ho, ale keď som došla k prvým intímnym scénam, začala som sa aj báť. Boli totiž veľmi podrobne opísané. Vravela som si, asi s nimi budem mať problém, ale s Filipom sme sa dohodli, že budú nakrútené decentne."
Chceli ste mať pri svojom prvom nakrúcaní nad sebou pevnú ruku režiséra, alebo skôr voľnejšiu?
"Vyhovovalo mi, že Renč ich má obe. Všetkým nám pomáhalo, že mal o svojom filme presnú predstavu, keď si niekto niečím nebol istý, dokázal nám to do detailov vysvetliť. A zároveň nám dovolil, aby sme sa angažovali. Ak sme prišli s lepším nápadom, ustúpil. Stále dával pozor, aby sme sa priveľmi nerozkokošili."
Bolo ťažké preniknúť do sveta skúsenejších a zohratých českých kolegov?
"Je iný ako ten náš. Majú aj iný humor, chvíľu trvá, kým si naň zvyknete. A sadnúť si spolu, pozabávať sa, na to popri nakrúcaní nebolo veľa času. Všetci však boli ku mne milí. Ani som sa nemusela snažiť, hneď ma prijali."
V Čechách ste vyvolali veľký záujem médií. Ako to prežívate?
"Ešteže som bola doma. Dostali sa ku mne len šumy a ohlasy. Akurát pri e-maile strávim veľa času, mnohí ma totiž žiadajú o rozhovor. Keď už som sa tešila, že to pomaly prejde, uvedomila som si, že s filmom ešte prídeme na Slovensko. Tu by ma veľký nápor čakať nemal."
Prečo si myslíte?
"Je to predsa český film."
Nepôjde ani tak o film, ako o vás, novú tvár slovenského filmu.
"No, neviem. Niežeby rozhovory neboli príjemné, ale ten mediálny záujem nie je ničím, po čom by som túžila celý život. Práve naopak."
A tlačové konferencie?
"Tak z nich som mala spočiatku veľký stres. Milión fotografov, novinárov, jedna otázka za druhou. Bolo ťažké rýchlo na ne zareagovať."
Nepomáhalo, že tam spolu s vami boli aj iní?
"Veď práve to! Práve to nepomáhalo. Renč, Vašut, všetci odpovedali pohotovo, vtipne. Mala som pri nich trochu aj komplexy."
Pripadal vám svet nitrianskeho divadla malý, keď ste sa vrátili z Prahy?
"Divadlo a kolegovia mi chýbali, tešila som sa späť, ale už po prvom dni som myslela na Prahu, na celý štáb. Vrátila by som sa. Nebolo to však možné, nakrúcanie sa už skončilo."
Zažili ste aj Maďarsko, istý čas ste tam študovali. Zvyknete porovnávať?
"V škole majú iný systém, viac sa mi páčil. Herci z nej vychádzajú všestrannejší, viac sa venujú spevu i pohybu ako u nás. Samostatným predmetom pre činohercov je aj muzikál."
Láka vás?
"Radšej nad ním nerozmýšľam, spievať veľmi dobre neviem, na pekné hlavné úlohy by to nestačilo. Škoda."
Oplatilo sa vám vkročiť do neistého hereckého sveta?
"Veru, v šestnástich som o žiadnej neistote netušila, chcela som len hrať, hrať. Po dvoch rokoch na vysokej škole som pochopila, že sa budem musieť vzdať svojich snov, že nebudem mať šesť detí, lebo herectvo mení spôsob života. Lenže, vravela som si, čo iné by som mohla robiť? A tak som sa s tým zmierila."
Už ste sa naučili kompenzovať emocionálne vypätie, ktoré každá rola spôsobuje?
"Po predstavení nikdy nemôžem len tak zaľahnúť do postele, nezaspala by som. Telo je unavené, ale hlava sa nevie upokojiť. Musím ísť ešte s kamarátmi von. Cez víkend rada relaxujem upratovaním, prejdem celým bytom. Všetko je potom voňavé, čisté, už si len sadnúť. Sadnem si a pýtam sa: no a čo teraz, čo idem robiť ďalej?"
