Všade okolo nás zúrili rekonštrukcie bytov. Vedel som, že je len otázkou času, keď sa pohroma tohto druhu nevyhne ani nám. Začalo sa to nenápadnými poznámkami mojej zákonitej, akúže to krásnu kúpeľňu má kolegyňa Klárika, potom sme objavili pukliny na našom umakartovom bytovom jadre. A v jeden krásny deň doniesla moja žena domov za tašku časopisov o krásnych bytoch a bolo rozhodnuté - ideme prestavovať.
Keď som už videl, že niet úniku, našiel som na internete zopár firiem, čo vám znesú aj modré z neba, keby ste ho nevyhnutne do bytu potrebovali. Pozisťoval som dôležité informácie a predložil výhodné cenové ponuky gazdinej. Očakával som, že si z nich vyberie a ešte aj dostanem pochvalu za aktivitu. Na môj údiv stavbyvedúca začala spletať čosi o cudzích ľuďoch v byte a potom to z nej vypadlo - prestavbu nám musí robiť Pištabáči, lebo je murár, nezamestnaný a už to sľúbila Róžike, jeho žene, ktorá je aj jej sesternicou.
Pohovor s Pištabáčim bol stručný. Ja som mu ukázal nákresy, vysvetlil svoje predstavy a opýtal sa, či to bude schopný urobiť. On povedal: "No voľačo vyšpekulujeme...". Ukázalo sa, že hlavným bodom špekulácie budú asi dvere do kuchyne. Staré dvere bolo treba zamurovať a nové vybúrať do panelu.
V deň D, keď už bol celý byt demobilizovaný a prichystaný na stavbárske vyčíňanie, nastúpil Pištabáči v montérkach vyzbrojený požičanou karbobrúskou a pustil sa neohrozene do búrania dverného otvoru. My sme ponechali byt svojmu osudu a odišli sme do práce. Keď sme sa vrátili, našli sme v stene škáru veľkosti 30 cm a rozzúreného Pištabáčiho. Plynule nadával v troch jazykoch a my sme z toho vyrozumeli, že zničil tri rezné kotúče a bude musieť zohnať ďalšie.
Tak plynul čas a v našom zdemolovanom byte sa hromadili zničené diamantové kotúče, trosky zbúranej steny a otvor rástol tak nebadane, že by nás vysmial aj gróf Monte Christo. Čím pomalšie však Pištabáčiho karbobrúska rezala panel, tým hlasnejšie zavýjala a tak nás susedia najprv nesmelo pristavovali na schodišti, aby sa dozvedeli, čo za nešťastie sa nám v byte deje a potom začali spisovať petíciu za zastavenie našej prestavby.
Pôvodkyňu celej tejto katastrofy alias moju najdrahšiu začali prepadávať záchvaty úzkosti. Zdalo sa, že oproti zlynčovaniu spoluobčianskym davom bude zavrhnutie sesternicou Róžikou úplná malina. Takže, keď po dvoch týždňoch práce fiktívne kuchynské dvere vyzerali ako vchod do jaskyne a ja som Pištabáčimu poďakoval za spoluprácu, moja žienka vôbec nič nenamietala.
Keď sme zastavili koncert pre karbobrúsku a orchester, ostávalo už len dať do poriadku náš polozbúraný byt. A tak prišli na rad moje firmy, ktoré vám znesú aj modré z neba. Vybrali sme si jednu veľmi slušnú. Zamestnali v nej aj Pištabáčiho. Miešal im maltu. Išlo mu to vraj celkom dobre.
Autor: Fero Balaj
