Zdá sa, že existuje nepísané pravidlo neobsadzovať americké hviezdy do rolí cudzincov. Teda hlavne nie mužské hviezdy. Američania sú zrejme radšej, keď ich hviezdy vo filme zostávajú Američanmi. V snímke Mandolína kapitána Corelliho hrá vitálneho šarmantného talianskeho kapitána Nick Cage, ale vyzerá to tak, že na tom tradičnom americkom tabu čosi bude. Akosi to naozaj nejde. Darmo má Nick Cage latinské črty, ako na bezstarostného Taliana naňho nie je dobrý pohľad a vzbudzuje pocit, že podobne ako taliansky Cage je nedôveryhodný aj celý tento film o láske na zabudnutom gréckom ostrove plnom talianskych a nemeckých vojakov.

Na jeseň 1943 ostrov Kefalénia obsadili nemecké a talianske jednotky a kapitán Antonio Corelli je jedným z veliteľov. Po tom, čo Mussolini padol, sa talianski vojaci vzdali, situácia je chaotická a neprehľadná. Sú teraz spojenci nepriateľmi? Ostrov okupovali Nemci a s Talianmi naložili presne tak, ako ich nasmeroval v nóte Hitler: „Nech nie sú žiadni vojnoví zajatci!“ Vzdorujúcich Talianov zmasakrovali a vyhlásili za zradcov. O masakre sa v Nemecku veľmi dlho mlčalo, podľa nemeckých novín preto, aby to neohrozilo budovanie Bundeswehru. Vyšetrovanie masakry nariadil až taliansky parlament pred dvoma rokmi.

Generál Lanz, ktorý operácii velil, síce na norimberskom tribunále dostal dvanásť rokov väzenia, trest si odsedel, ale dnes na zaslúženom odpočinku poberá generálsku penziu.

Americký režisér John Madden, tvorca oscarového Zamilovaného Shakespeara, sa rozhodol sfilmovať tento príbeh nestrávenej nemeckej viny s hollywoodskymi tromfami v rukách. Popri Nickovi Cageovi je tu druhou hlavnou atrakciou Penelope Cruzová, do ktorej sa kapitán Corelli zamiluje. „Veľmi som chcel obsadiť nejakú Grékyňu, ale ani jedna z tých, čo by sa trochu hodili, nevedela dosť po anglicky,“ povedal Madden.

Mandolína kapitána Corelliho je postavená na love story krásnej Pelagie a mužného Corelliho. On je kapitán okupačného vojska, ona dcérou gréckeho lekára - ktorý nám celý príbeh rozpráva. Mal by to teda byť príbeh tragický, lebo ide o lásku kolaboračnú, a Johnovi Maddenovi sa snáď darí postupne nechať rozklenúť tragický oblúk tejto lásky. Ale zásadný tragický bod, ku ktorému sa blížia - kam sa bude rozvíjať láska medzi okupantom a dieťaťom okupovaných, Madden nakoniec len placho obíde. Z tragédie zostane sladkobôľny tón a napokon sa celá rozplynie v obyčajnom happyende.

Fanklub Nicka Cagea sa môže tešiť, že bude vidieť, ako ich hrdina rozpustilo salutuje nemeckým vojakom „Donizzetti“, po tom, čo ho oni zdravia „Heil Hitler!“ a z plného hrdla spieva Verdiho árie.

Pri tom časť jeho milovníkov možno bude musieť zaliezť pod sedadlo.