Podľa predbežných odhadov by tak mohlo Slovensko ročne dostávať od únie 500-700 miliónov eur (21 až 30 miliárd korún). Do rozpočtu únie by sme mali prispievať asi 12 miliardami korún.
Európska komisia navrhla, aby budúci noví členovia únie dostávali na poľnohospodárstvo spočiatku len štvrtinu toho, čo pôvodní. Plnú výšku by podpory mali dosiahnuť až po desiatich rokoch. Kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, sú opatrné, ale naznačujú, že s tým nebudú súhlasiť.
„Samotný návrh vnímam kriticky. Požadujeme rovnocenné postavenie našich subjektov na našom trhu, inak liberalizácia za nerovných podmienok nebude možná,“ povedal hlavný vyjednávač Ján Figeľ.
Myslí si, že ak aj bude štartovacia výška podpory farmárom menšia, dajú sa využiť iné nástroje na podporu poľnohospodárstva, napríklad cez investície do infraštruktúry, marketingu a do celkového rozvoja vidieka.
„Veľké čísla musíme prepočítať na slovenské pomery a na jednotlivé položky. Potom sa musíme sústrediť na priority, aby sme presadili to dôležité.“ Viac ako doteraz potrebujeme podľa Figeľa spolupracovať s inými kandidátmi.
„Spolu získame lepšie výsledky, alebo spolu stratíme. Nedá sa očakávať, že budú veľmi odlišné výsledky pre jednotlivé krajiny. Sme pripravení na ešte intenzívnejšiu spoluprácu. Hovoril som už so svojím českým kolegom Pavlom Teličkom aj maďarským Endrem Juhászom. Ak sa navzájom nepodporíme tam, kde máme spoločné citlivé body, tak 15 členských štátov bude vo výhodnejšej pozícii,“ povedal Figeľ. Členské štáty by sa mali dohodnúť na svojich východiskách v nasledujúcich mesiacoch.
