Politickí oponenti zatínajú zuby a súhlasia – dodávajú však, že Enron je ďalším dôkazom slabosti labouristov pre kapitánov veľkého priemyslu.

Americké blues a britpop

Americkí republikáni a silné spoločnosti, to je takmer tá istá pesnička. V Spojených štátoch sa však už kauza Enron presťahovala do súdnych siení a s ňou aj predstavitelia Bieleho domu. Vyšetrovatelia amerického Kongresu v stredu potvrdili, že podajú žalobu v úsilí získať od Bieleho domu dokumenty, ktoré by ukázali, akú úlohu hral Enron pri príprave americkej energetickej politiky.

Bude to prvý raz, čo kongresový kontrolný úrad GAO za osemdesiat rokov existencie podá žalobu na federálny úrad. Šéf GAO David Walker neskôr povedal, že tak urobí za dva až tri týždne, aby dal Bielemu domu čas zmeniť svoje stanovisko.

Tony Blair medzitým priznal, že predstavitelia britskej vlády sa opakovane stretli s predstaviteľmi Enronu. Známe sú aj kontakty s účtovníckou spoločnosťou Arthur Andersen, ktorá má na páde americkej energetickej spoločnosti veľký podiel. Blair vie, že v prípade ako Enron by sa korupčné blato na jeho topánky prilepilo veľmi rýchlo. Preto labouristi priznali večeru, ktorá išla na účet americkej spoločnosti.

Spoločnosť Arthur Andersen sa podieľala na príprave niektorých britských daňových zákonov. Vláda zrušila pôvodný zákaz zadávať tejto spoločnosti štátne zákazky. Platil po jej účtovnom fiasku pri audite jednej automobilky v roku 1981.

Transatlantický refrén

Hranica oddeľujúca ministerské stretnutia s odborníkmi od neprimeraného lobizmu je tenká a kľukatá v USA aj v Británii. Biely dom a Downing Street aj rovnako argumentujú. Tím viceprezidenta Dicka Cheneyho udržiaval podľa Bieleho domu vzťahy aj s ďalšími energetickými firmami a odborníkmi. So zástupcom Enronu, ktorý bol najväčším prispievateľom Bushovej prezidentskej kampane, sa zišiel šesťkrát.

Aj britská vláda podozrenie, že Enron ovplyvňoval vládne rozhodnutia v oblasti energetiky, odmieta. A po nástupe k moci v roku 1997 sa labouristickí ministri stretávali aj so zástupcami iných energetických spoločností – Mobil, Sweb a Esso.

Smer súdna sieň

Americký denník The San Francisco Chronicle v stredu napísal, že bývalý prezident Enronu Kenneth Lay odovzdal vlani Cheneymu správu s návrhmi podobnými neskorším odporúčaním viceprezidentovho tímu pre energetickú politiku. Biely dom pripúšťa, že niektoré aspekty Layovej správy pripomínajú odporúčanie Cheneyho tímu pre energetickú politiku.

Prezident George Bush však nechce odovzdať dokumenty energetického tímu s tým, že by tak obmedzil možnosti súkromných konzultácií exekutívy pri príprave politických rozhodnutí. Biely dom je pripravený postaviť sa pred súd.

Skúsenosti so škandálmi

Blairovi nehrozí vyšetrovanie, ale v porovnaní s americkým prezidentom má oveľa bohatšie skúsenosti s obvineniami z príliš veľkého vplyvu lobistov.

Zatiaľ najviac zapáchajúci dar dostali labouristi v roku 1997 od najvplyvnejšieho muža Formuly 1 Bernieho Ecclestona. Keď vláda spravila výnimku zo zákazu reklamy na tabak a povolila ju počas pretekov formuly 1, milión libier od Ecclestona vyzeralo ako úplatok. Médiá spustili krik a labouristi peniaze rýchlo vrátili. Porušenie zákona sa nepodarilo dokázať, podozrenie zostalo.

Novinárka Polly Toynbeeová, ktorá má na labouristov veľmi dobré kontakty, pre Reuters povedala, že Enron by už mohol Blairovi konečne otvoriť oči. „Zápach ,podmazaných‘ peňazí cítiť na labouristickej konferencii každý rok,“ tvrdí.

MAREK CHORVATOVIČ