„Deväťdesiat percent ľudí sa k nám správa vyslovene priateľsky,“ povedal nám vojak Ashley, ktorý najprv strkal hlaveň do okienka a potom sa šesťkrát s britskou noblesou ospravedlnil, že nám spôsobil šok. „Hlavne deti,“ usmial sa. „Vôbec sa nás neboja, neodradí ich ani to, že máme neustále zbraň v pohotovosti. Pokojne sa pred ňu postavia a pýtajú sa – How are you?“

Afganské deti sú zjavne na samopaly zvyknuté. Hliadky sa po meste pohybujú nielen v otvorených džípoch, ale i pešo. Vojaci prechádzajú zničenými ulicami a za nimi sa ťahajú davy detí. „Hovoria každý deň o niečo lepšie po anglicky. Niektoré z nich už poznáme a máme s nimi perfektný kontakt,“ tvrdí Ashley a jemne deti odstrkuje, aby mu v prípade nutnosti nezavadzali pri streľbe.