Už pri prezeraní bohatej bibliografie tejto knihy je jasné, že Juraj Briškár načiera horizontálne i vertikálne veľmi hlboko a široko, keď pred nami defilujú mená významných svetových filozofov, inonárodných i slovenských spisovateľov - od antiky až po postmodernu a súčasnosť. Široký je i záber na druhy a typy literatúry: ľudová i umelá rozprávka, klasická poézia i poézia konkretistická, klasický svetový román i súčasná slovenská próza.
Juraj Briškár nepracuje v knihe ako literárny historik ani ako literárny kritik. Predstavil sa ako literárny vedec a filozof, keď si vybudoval teóriu o elementárnych situáciách a koncepciu filozofických princípov, na ktorých jeho text stojí. Všíma si napohľad drobnosti, ale i podrobnosti v umeleckom texte a tie uňho vyvolávajú rozsiahle úvahy. Dokazuje napríklad, že aj taký žáner, akým je list (Senecove listy Luciliovi), môže obsahovať závažné princípy, teoretické problémy, formulácie "ucelených systémov vlastných postojov a názorov".
Filozoficky i literárne vychádza z častí a smeruje k celku, začína sa slovom, aby vytvoril obraz o kontexte literárneho diela. Nehovorí totiž len o detailoch, ktoré on objavil v dielach, ale aj o elementoch, ktoré stvárnili skúmaní autori a vysvetľuje, prečo tak urobili. Briškár si sformoval osobitý pohľad na literárne dielo, keď venuje pozornosť najmä telu postavy a jeho dotyku s drobnosťami skutočnosti. Tento dotyk však nie je len fyzický. Vníma ho často ako symbol, hľadá v ňom sémantiku, a tak voľne prechádza k svojim filozofickým úvahám.
Jeho tvrdenia vyplývajú z analýzy básnických, prozaických i filozofických diel, autor si vo všetkom všíma detaily, čiastky, tie aplikuje, paralelizuje a vkomponúva do súčasnej skutočnosti a tým dosahuje nadčasovosť svojich úvah. Pri charakterizovaní novodobej spoločnosti si vypomáha filozofiou Kierkegaarda a priam ironicky sa vyjadruje o súčasnom človeku a o človeku vôbec z hľadiska telesného.
Využíva motív korpulentného, zaobleného tela nielen u jednotlivca, ale aj celých skupín, ktoré sa mu javia ako nahromadenie hmoty. Pripomína aj staré známe, že nie téma, ale forma je rozhodujúca, lebo pravda, ktorá platila pred tritisíc rokmi, platí v oblasti duchovna i dnes.
Autorov zmysel pre poriadok, presnosť, detail, sémantickú a jazykovú čistotu sa prejavil i v takmer rovnakej kompozícii jednotlivých kapitol. Veľmi dobrá a zaujímavá je aj štylizácia, originálne vyjadrovanie, veľmi často ide o sentencie, aforizmy.
Briškár odkryl pred minulým, budúcim i opätovným čitateľom také časti literárnych diel, ktoré si isto málokto pri prvom čítaní všimne. Jeho práca je koncepčná, implikuje v sebe osobitý a cez analýzu argumentovaný pohľad na literárny materiál niekoľkých storočí, ktorý sa mu stal východiskom pre uvažovanie o svete a o možnostiach literatúry. Takto vytvoril teóriu, ktorá sa dá aplikovať na najrozličnejšie diela.
Autor: GABRIELA RAKÚSOVÁ(Autorka je literárna kritička)
