Umelecko-historické múzeum vo Viedni ponúka výstavu, ktorá sa teší veľkej návštevnosti. Diela Bernarda Bellotta (1721 - 1780), nazývaného Canaletto, do múzea pritiahnu hlavne záujemcov o naozaj perfektné veduty - vecné, veľmi detailné, panoramatické maľby miest, tzv. výhľady. Tento dlho zaznávaný, "nemódny" maliarsky štýl 17. a 18. storočia sa teraz, v čase presýtenia umeleckými performanciami a postupného návratu k poctivému maliarskemu remeslu, opäť stáva zaujímavým.

"Canalettov pohľad", to je výraz, ktorý sa v súvislosti s Canalettovými maľbami udomácnil už za jeho života. Tento pohľad je rovnako zaujímavý pre turistov ako pre architektov a územných plánovačov. Viedenčania si Canalettovými maľbami výdatne pomáhali pri rekonštrukcii niektorých mestských častí, obrazy dokonca použili ako meradlo.

Canaletto rád maľoval napríklad Horný Belveder z okna zámku. To je dôkaz, že vo svojich obrazoch nebol až tak reprodukčne presný, ako by mnohí Viedenčania radi verili. Ako umelec bol predsa len oddaný slobode, takže menil niektoré detaily a aj perspektívne vzťahy medzi budovami, keď viac pohľadov spájal do jedného. Pre nás, naučených vnímať abstraktné umenie, je to smiešne, ale keď Canaletto ignoroval otvorené dvere na budove, bola to u maliara považovaného za extrémne presného neuveriteľná trúfalosť.

V expozícii výstavy domáci návštevníci spomedzi 71 veľkoplošných obrazov určite najdlhšie študujú známy pohľad na Viedeň od Belvederu, ale aj maľbu benátskeho Canal Grande. Obraz býva citovaný ako príklad "svojvoľnej nepresnosti", konkrétne ide o točivosť prieplavu a okno, ktoré Canaletto vynechal na fasáde jednej zo stavieb. Samozrejme, v umeleckom zmysle slova o žiadnu nepresnosť nejde.

Predpokladá sa, že pri maľbe postupoval Canaletto nasledovne: za pomoci camery obscury (predchodcu dnešného fotoaparátu) schematicky zaznamenal obrysy scény, preniesol ich do detailných skíc a potom na plátno rozdelené na sektory. Tak vznikali maľby plné drobných, realistických detailov. Ale aj takýto spôsob práce si vyžadoval majstrovstvo štetca, čo dokazuje napríklad perfektné zobrazenie vody.

Canalettove obrazy sa už dnes na umeleckom trhu nenachádzajú. Samotné Umelecko-historické múzeum má vo svojom vlastníctve 14 umelcových obrazov, namaľovaných na zákazku Márie Terézie - nachádzali sa na viacerých hradoch, aj na bratislavskom. Ostatné plátna sú zapožičané z mnohých svetových múzeí a tiež zo súkromných zbierok.

Autor: MILADA ČECHOVÁ,Viedeň