1894 -- narodil sa nórsky prozaik Trygve Gulbranssen. Vo svojej literárnej tvorbe čerpá zo starých dedinských príbehov. Okrem toho, že sa stal autorom bestsellerov Večne spievajú lesy, Niet inej cesty a Zo Smrtnej hory fúka, bol tiež zámožným veľkoobchodníkom s tabakovými výrobkami, známym mecenášom a športovým organizátorom i aktívnym športovcom. Zomrel 10. októbra 1962.

1902 -- v Očovej sa narodil básnik, prozaik, dramatik, publicista a prekladateľ Ján Rob Poničan, vl. m. Ján Poničan, manžel herečky Bety Poničanovej. Vyštudoval právo na Univerzite Karlovej v Prahe a v r. 1924 bol spoluzakladateľom revue DAV. Pôsobil ako advokát, neskôr v rôznych politických a kultúrnych funkciách, v r. 1952-64 bol riaditeľom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. Debutoval provokačnou zbierkou básní Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, ktorá sa stala signálnou knihou slovenskej proletárskej literatúry. Jeho medzivojnová poézia bola ovplyvnená poetizmom: Večerné svetlá, Póly, Na tepne čias, symbolizmom: Sen na medzi a novoromantizmom: Divný Janko. V prozaickom diele zachytil sociálnu biedu a útlak: Stroje sa pohli, Jánošíkovci, v dramatickej tvorbe dôsledne uplatňoval avantgardnú poetiku: Dva svety, Čistá hra, Štyria. V publicistických prácach sa zaoberal otázkami estetickými, sociálnymi a politickými. Prekladal z francúzskej, nemeckej a ruskej literatúry. Zomrel 25. februára 1978 v Bratislave.

1923 -- v Bratislave sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Spolku slovenských spisovateľov. Jeho poslaním bola podpora rozvoja slovenskej literatúry a mladých talentov, obhajoba stavovských záujmov spisovateľov a spolupráca so štátnymi úradmi v záležitostiach týkajúcich sa literatúry. Spolok pri jubileách literátov usporadúval prednášky o ich diele, zaoberal sa rozvojom obecných knižníc. Pôsobil do r. 1949, keď ho nahradil Zväz slovenských spisovateľov.