Po ôsmy raz sa futbalisti FC Nitra tešili z postupu do najvyššej súťaže. Kapitán čerstvého víťaza druhej ligy obranca MARIÁN ĎATKO (v sobotu oslávi 28. narodeniny) zažíval na trávniku bratislavského Rapidu radosť z návratu medzi elitu po druhý raz. Bol členom víťazného tímu aj pri posledných postupových oslavách v sezóne 1997/1998. Ako jediný zo súčasného kádra. Kapitánom tímu je druhý rok, režisérsku pásku prevzal po Jozefovi Jelšicovi, keď ten prestúpil do Ružomberka.
Ako ste prežívali posledný krok?
"Potvrdilo sa, že ten býva najťažší. Zo začiatku sme hrali nervózne, veď išlo o veľa, ale rýchly gól Kóňu nás upokojil. Dovolím si tvrdiť, že od toho momentu sme mali hru jasne vo svojich rukách."
Oslavy boli dlhé?
"Užívali sme si ich po ceste späť do Nitry i celý večer, ale tie väčšie nás ešte len čakajú. Najskôr musíme dokončiť súťaž."
Verili ste už pred sezónou, že práve Nitra sa bude na konci radovať?
"Nie, len som tajne dúfal. Keď sme sa však po jeseni dostali do deväťbodového trháku, hovorili sme si, že už to nejak musíme dokopať."
Napriek tomu, Ličartovce vás celú jar trápili. Dokonca pod Zoborom dokázali vyhrať 3:1. Čo bolo psychicky náročnejšie. Jar či jeseň?
"Určite jar. Nebolo jednoduché držať si náskok, ale napokon sme si ho uchránili."
Tréner tímu Ivan Galád v pondelok na stránkach nášho denníka za jediné mínus súčasnej Nitry označil divákov. Ako ste ich vnímali vy?
"Žiaľ, má pravdu. V Nitre som sa narodil a žijem celý život, ale za tie roky v tíme som nezažil vari jediný raz, že by nám ľudia zatlieskali aj po prehre. Keď sa vyhráva, nerobí im to žiaden problém, ale keď to nejde, zmôžu sa len na piskot či nadávky."
Neprekáža vám to?
"Čoby nie, ale už som si zvykol."
Dnes sa derby súbojom s Lapášom rozlúčite so sezónou. Čakáte napriek všetkému v hľadisku viac ľudí?
"Potešilo by ma to. Navyše derby by mohlo byť lákadlom samo osebe."
Tešíte sa na prvú ligu?
"Veľmi. Po piatich rokoch v druhej mi už chýbala."
