BRATISLAVA - Bohaté zahraničné koncerny na Slovensku len neprivatizujú a nestavajú závody, ale kupujú aj zabehnuté súkromné firmy. Podnikatelia, ktorí v 90. rokoch založili malé firmičky a postupne ich rozvíjali, sa týmto spôsobom dostávajú k desiatkam až stovkám miliónov.
Keď pred siedmimi rokmi skupina mladých ľudí združených vo firme WEB založila s českým partnerom Ivom Lukačovičom spoločnosť Zoznam. po vzore českej stránky Seznam.cz začali budovať najznámejší internetový portál v krajine. Už o dva roky firmu predali korporácii Scandinavia Online za 1,2 milióna dolárov.
Väčšina slovenských súkromných firiem, ktoré skúpili zahraničné koncerny, sa zaoberala vývojom softvéru či vytvárania obsahu internetu. Pri akvizíciách v tzv. "novej ekonomike" investor ani tak nepozerá na dosiahnuté výsledky, ale na potenciál ďalšieho rastu. V čase, keď Scandinavia Online kúpila Zoznam, bola firma stále v strate. Ešte rok po akvizícii výkonný riaditeľ Zoznamu Lukáš Alner tvrdil: "Do dvoch-troch rokov by sme už mali byť ziskoví."
Stratégiou niektorých zakladateľov slovenských firiem je najprv konsolidovať, potom predať. Prievidzká softvérová firma Elas vlani k sebe najprv pričlenila bratislavskú spoločnosť HT Computers, až potom majitelia firmu predali Siemensu. Elas vznikol ešte v roku 1991 za účasti nemeckého kapitálu, ktorý bol vo firme do roku 1997.
Predávať niekoľko firiem v jednom balíku sa rozhodli aj kežmarskí podnikatelia. VÚB banke s talianskym kapitálom predali hneď päť spoločností naraz. VÚB banka kúpou finančných firiem Quatro, TatraCredit, Slovenská požičovňa, Slovenské kreditné karty a Q-Car získala 400-tisíc klientov. Koľko za nich banka zaplatila, predávajúci ani kupujúci neprezradili.
Zatiaľ najväčšou kúpou súkromnej firmy priamo od jej zakladateľov bola firma Slovtel GSM, neskôr známa ako Globtel a Orange. V septembri 1996 ju založili traja podnikatelia, aby ju o tri mesiace neskôr predali telekomunikačnému operátorovi France Telecom. Slovtel GSM v tom čase získal od štátu frekvenciu na vytvorenie mobilnej siete.
Z makroekonomického hľadiska zatiaľ príjmy slovenských podnikateľov za ich predané podiely tvoria len nepatrnú časť zahraničných investícií na Slovensku. Prílev zahraničného kapitálu je stále spojený najmä s privatizáciou alebo kúpou veľkých bánk, poisťovní a fabrík postavených za socializmu či so stavbou nových výrobných závodov na zelenej lúke.
