a dobrovoľnosti než zákonnej povinnosti" a treba to zmeniť.
Podľa Martina Penera z ministerstva vnútra by sa obce a župy riadili podľa pokynov štátnych orgánov a informácie "môžu čerpať z materiálov Rady vlády pre prevenciu kriminality". Okrem toho majú spolupracovať s "obecnými a mestskými políciami".
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora si myslí, že "nie je reálne, aby sme toto vedeli zvládnuť". Nepáči sa mu, že štát na obce neustále prenáša kompetencie, ale nie peniaze.
Podľa štatistík počet trestných činov u nás rastie a medzi časté príčiny kriminality patrí zlá sociálna situácia. Ani tu podľa Sýkoru nedokážu obce účinne konať. "My môžeme ľuďom požičať peniaze, keď máme. Môžeme im pomôcť zapájať sa do pracovnej činnosti, čo robíme," hovorí.
Hovorca bratislavského primátora Milan Vajda si nevie predstaviť, "kto by na mestskom úrade ktoréhokoľvek slovenského mesta vedel odborne plniť ustanovenie zákona". Podľa neho je to úloha pre obecnú políciu, tú však má iba 152 obcí z troch tisícok.
"Absolútne si to neviem predstaviť," pripája sa ku kritike trenčiansky župan Štefan Štefanec. Práve minulý týždeň bol za ním starosta jednej z obcí s tým, že mu neustále vykrádajú kanceláriu. Polícia mu odporučila nákup zabezpečovacieho zariadenia, ale na to nemal peniaze, preto požiadal župu o podporu. Štefanec tvrdí, že ani župa dostatočne nechráni svoj majetok, lebo nemá peniaze ani na poistenie svojich budov.
"Je to zasa jedna z vecí, s ktorou si štát nevie rady, tak to hodí na samosprávy," myslí si Štefanec. Dodáva, že prevencia kriminality je "typická záležitosť štátu".
(rp)
