V arboréte obdivovali ruže v novom rozáriu. FOTO SME - JANA BEŇOVÁ |
Dni ruží vytiahli do arboréta Mlyňany tento víkend stovky ľudí. "Pozvali sme návštevníkov do novozaloženého rozária, v ktorom rastie 1200 ruží," povedal riaditeľ arboréta Juraj Kuba. Rozárium rozvoniava a hýri farbami. V súčasnosti kvitnú najmä parkové ruže. Okrem nich sú v rozáriu bohato kvitnúce kry historických ruží, vyšľachtených do roku 1900. Zastúpená je aj zbierka krupianskeho šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda, ktorému víkendové podujatie v arboréte venovali.
"Zbierku chceme postupne rozširovať. Vysadíme do nej vysoké parkové ruže grófky Márie Chotekovej z Dolnej Krupej. Obohatíme ju o výrazne voňajúce anglické ruže. Už máme rozočkovaný materiál na takzvané čierne ruže," dodáva riaditeľ Kuba. Zdôrazňuje, že čierne ruže neexistujú. V puku sú len krvavočervené a po rozkvitnutí zblednú. Modrá ruža, ktorá je výsledkom génovej manipulácie, v arboréte neporastie.
Arborétum založil pred vyše sto rokmi gróf Ambrózy-Migazzi ako zbierku stálozelených drevín. Pestoval aj stálozelené ruže, ktoré mali biele kvety a neopadavé listy, no v našich podmienkach sa neujali.
Migazzi vysadil cudzokrajné stálozelené dreviny v 40-hektárovom dubovo-hrabovom lese vo Vieske nad Žitavou. Vytváral im špeciálne podmienky dômyselnou hustou výsadbou. Odborníci boli voči jeho experimentu skeptickí. Takmer im dala za pravdu silná zima v roku 1928, keď stálozelené dreviny spálil mráz až po zem. Dreviny však na jar ožili.
Pokračovatelia Migazziho botanickú záhradu rozšírili na 67 hektárov o americkú, ázijskú a kórejskú expozíciu. Botanický materiál na ňu získali zo svetových expedícií.
Migazzi dal postaviť v areáli botanickej záhrady kaštieľ, ktorý sa zachoval dodnes. O rok by v ňom mala pribudnúť jeho pamätná izba.
Arborétum navštívi ročne 40-tisíc ľudí. Najvyššia návštevnosť je koncom školského roka. (bej)