Finálová jedenásta z Čile. Horný rad zľava: Tichý, Masopust, Popluhár, Schrojf, Pluskal, Novák. Dolný rad zľava: Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák, Jelínek.

Pred tridsiatimi tromi rokmi si naši futbalisti vybojovali v zápase s Juhosláviou postup do finále majstrovstiev sveta. V Santiagu de Chile síce prehrali s Brazíliou 1:3, ale svet dodnes považuje stretnutie za senzačné vyvrcholenie, najrytierskejší záver šampionátu, aký sa kedy hral.

Trinásteho júna 1962 zdolalo Československo na futbalových majstrovstvách sveta v čilskom prístave Viňa del Mar Juhosláviu 3:1 a senzačne sa dostalo do finále. O štyri dni sa stretlo po druhýkrát na šampionáte z Brazíliou. V skupine s ňou remizovalo 0:0, v zápase o svetový titul prehralo 1:3. Nemuselo. Naši viedli po góle Masopusta. Hrdina šampionátu, brankár Viliam Schrojf, ktorý nám vychytal senzačný postup, nemal svoj deň. Všetky góly by za normálnych okolností kryl. Lenže tie boli nezvyčajné.

Poklona od západných Nemcov

Tréner československých futbalistov Rudolf Vytlačil sa až neskôr v pamätiach vyznal: "Neviem, ako sa to mohlo usporiadateľom stať, ale hodinu pred stretnutím vtrhli do našej kabíny brazílski novinári a hurá na Vilda. Bol taký vyvedený z koncentrácie, že som dokonca uvažoval ho nepostaviť. Ale to by ma asi celý futbalový svet preklial. Schrojf bol celkom iste vtedy najlepším brankárom na zemeguli. Napokon ho vyhlásili za najlepšieho na šampionáte."

A ešte jedna vec rozhodla. Za stavu 2:1 pre Brazíliu odpustil ruský rozhodca Latyšev favoritovi penaltu po jasnej ruke Djalmu Santosa. Naši neprotestovali, bol to krásny a čestný zápas.

Renomovaný nemecký futbalový magazín Kicker (vychádzajúci vo vtedajšej "imperialistickej" NSR) sa rozplýval: "Film z tohto finále by sa mal premietať v každom klube, v každej škole, vždy a znovu, lebo takto sa má hrať futbal. Kultúrne s dramatickým dejom, otvorene a férovo. Ani jedno mužstvo sveta by nedokázalo zatlačiť brazílskych loptových čarodejníkov tak na okraj priepasti ako československé. Futbalová Európa sa musí hlboko pokloniť tejto krajine."

Úmyselne nenápadný odchod

Československo odchádzalo na VII. majstrovstvá sveta skromne, akoby bez ambícií. Bola to súčasť stratégie trénera Rudolfa Vytlačila, lebo náš futbal v tom čase nenápadný vôbec nebol. V roku 1960 sme si z I. ročníka Pohára národov vo Francúzsku (tento úvodný ročník celoeurópskej súťaže národných tímov uznali neskôr ako prvé kontinentálne majstrovstvá) priviezli bronz.

Pražskú Duklu zaraďovali medzi najlepšiu klubovú pätorku sveta. Vojaci mali pritom vynikajúcu domácu konkurenciu. V roku 1959 získala titul bratislavská Červená hviezda, o rok Hradec Králové. Veľmi silný bol bratislavský Slovan. Z ťažkej kvalifikácie sme postúpili so Škótskom až v treťom stretnutí na neutrálnej bruselskej pôde 4:2 po predĺžení.

Do Čile sa v tých časoch letelo štyridsať hodín, pre nás to bola absolútna exotika. Československo vyžrebovali do skupiny s Brazíliou, ktorá obhajovala titul, so slávnym Španielskom a Mexikom.

Senzácia so Španielmi

Úvod so Španielmi sme zvládli na jednotku. Tam bol základ neskoršieho úspechu. Real Madrid síce v roku 1962 zosadila z európskeho trónu lisabonská Benfica, ale základ "bieleho baletu" zvukom mien stále vzbudzoval rešpekt. Útok Del Sol, Puskás, Martinez, Suarez, Gento, nám mal dať tri kusy. Nedal žiaden, naopak, Štibrányiho gól v 80. minúte znamenal naše senzačné víťazstvo. Po bezgólovej remíze s Brazíliou, kde naši uplatnili rozumnú taktiku držania lopty v strede poľa, už Československo postúpilo do štvrťfinále. Prehra s Mexikom 1:3 nemenila situáciu.

Čarujúci Schrojf

Štvrťfinálový súper z Maďarska patril v tých časoch medzi favoritov na celkové víťazstvo. V skupine vyhral nad Anglickom 2:1, Bulharskom 6:1, remizovali s Argentínou 0:0. Keď dal v 14. minúte Grosicsovi gól Scherer z ČH Bratislava skákavou strelou z hranice šestnástky, rozpútal súper pred slovanistom Schrojfom peklo. Chytal životný zápas, zachránil jednogólové víťazstvo. Legendárny maďarský rozhlasový reportér György Szepesi vtedy smutne hlásil: "Futbal je aj taktika. A Schrojf génius." V semifinále hralo Československo už útočne. Juhoslovanov zlomil v závere dvoma gólmi kanonier Scherer - 3:1.

Vo finále 17. júna 1962 bola jednoznačným favoritom Brazília. Naši hrali v tom čase v rozostavení 4 - 2 - 4. Pluskal vypomáhal obrannej trojici Tichý, Popluhár, Novák. Z útoku sa vracal k tvorcovi Masopustovi Kvašňák.

Skvelý Masopust

Masopust hral svoje päťdesiate stretnutie v reprezentačnom drese. V 15. minúte dal azda najbrazílskejší gól šampionátu. Prevzal loptu v hĺbke poľa, prešiel viacerými Juhoameričanmi a zo siedmich metrov poslal chladnokrvne loptu vedľa Gilmara.

Československý klasický útočný záložník patril medzi svetové hviezdy. Ťažil z nenápadnej hry svojej "dvojičky" Pluskala a jeho slalomy, ktoré neraz korunoval gólom, boli povestné. V roku 1962 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy, ako prvého z východnej časti kontinentu. Teda podľa vtedajšieho delenia.

Smutný Schrojf

Brazílčania odpovedali tromi viac-menej lacnými gólmi. V 17. min Pelého náhradník Amarildo (kráľ futbalu pre zranenie nehral) chcel z ťažkého uhla centrovať. Takú situáciu čakal Schrojf. Brazílčan však trafil zle a lopta dostala falš do bránky. V 68. min Amarildo skutočne centroval, Schrojf podbehol, Zito hlavou zvýšil. V 78. min nezachytil náš brankár oslepený slnkom dlhý odkop Djalmu Santosa a Vavá pohodlne skóroval.

Schrojf, hrdina predchádzajúcich stretnutí, bol smutným mužom finále. Brazília nebola ani tak lepšia ako šťastnejšia. Schrojfa, Pluskala a Masopusta zaradili do All Stars šampionátu.

Z mnohých významní tréneri

Z čilských hrdinov sa viacerí uplatnili ako vynikajúci tréneri (Masopust, Pospíchal, Novák, Adamec, Tichý, Pluskal, Scherer, Mašk). Niektorí bojujú so strašným osudom dlhotrvajúcich ťažkých chorôb (Bomba, Molnár). Pluskal jej nedávno podľahol. Ako piaty zo slávnej partie. Pred ním navždy odišli Schmucker, Kouba, Pospíchal a tréner Vytlačil.

Strieborné čáry-máry trénera Vytlačila

Brazílčania mali na majstrovstvách sveta 1962 v Čile okrem dvadsaťdva hráčov aj dvadsaťštyričlenný zabezpečovací tím vrátane psychológa a šaša. "My máme trénera, ktorý je súčasne kamarát, kouč, taktik, psychológ i šašo," chválil v knihe Zlatý míč výborný záložník pražskej Dukly a najlepší futbalistu Európy 1962 Jozef Masopust neobyčajnú všestrannosť viedenského rodáka (*9. februára 1912 vo Viedni - Ý1. júla 1977 v Prahe) Rudolfa Vytlačila, ktorý priviedol československú partiu k strieborným medailám.

Dodnes sa diskutuje o tom, či bol Vytlačil výnimočný tréner a psychológ alebo záhadný futbalový čarodejník.

Vynikal vzácnou intuíciou pri hľadaní hráčov. Mužstvu dodával sebadôveru úmyselným zhadzovaním schopností protihráčov. Obrancovi Lálovi z vtedajšej druholigovej pražskej Slavie, ktorému noviny odkazovali, aby si zobral na legendárneho Španiela Genta laso, povedal: "Veď ten iba splašene pobehuje."

Lála krídlo Realu Madrid pohodlne udržal. Gento po prehre 0:1 s Československom na novinárov, ako píše Imrich Hornáček v knihe Chile 1962, prskal: "Dajte mi pokoj, ani som si nekopol do lopty."

Pred stretnutím československý tréner prehodil k málo známemu Trnavčanovi Štibrányimu: "Ty len stoj na polovici a čakaj."

S úsmevom sa s hráčmi rozlúčil: "A ešte by mohlo začať pršať." V 80. minúte odzbrojil Popluhár Santamariu, prihral Jelínkovi, ktorý našiel na polovici voľného Štibrányiho. Trnavčan nespanikáril, dobehol pred brankára Sedruna a pozdĺž neho skóroval. Desať minút predtým sa spustil lejak. Vytlačilovo čarovanie vyšlo do bodky.

Pred čilským šampionátom musel tréner vysvetľovať, prečo nezvolil sovietsky model. Tam už na jar nehrali, pripravovali sa na Kryme. Naši bojovali v lige, prvý raz si spoločne zatrénovali na smíchovskej škvare s tromi loptami dovezenými z Čile. Pred odchodom na šampionát hrali prípravné stretnutia iba s klubovými mužstvami. Posledná previerka bola s anglickým treťoligovým Huddersfieldom a skončila sa nič nehovoriacim výsledkom 1:0.

Vytlačil sa riadil dvoma hlavnými teóriami: veril umeniu každého hráča, inak by ho do tímu nezavolal. Neznášal vedu pri určovaní taktiky. Bol presvedčený, že Masopust, Pluskal, Kvašňák si na ihrisku poradia podľa danej situácie. Mnoho ráz posielal jedenástku na trávnik s jediným pokynom: "Hrajte, čo viete, a vyhráte."

"Schöne Rudi" (pekný Rudi), tak nazývali Viedenčania svoje obľúbené ľavé krídlo zRapidu, bol dvojnásobným rakúskym majstrom, keď v roku 1935 prestúpi do pražskej Slavie. Za Československo si zahral raz, aj to iba dvadsať minút ako striedajúci hráč.

Slávu žal na trénerskej lavičke. V Čile, keď bolo treba, doplácal zo svojho na ovocie pre hráčov. Slávnych hráčov Dukly Masopusta a spol. nechával v ubytovni v Queabrade Verde, kde naši vo Viňa del Mar bývali, upratovať. S hráčmi žartoval a navonok nebral nič vážne. Tak to dotiahol až do finále majstrovstiev sveta. Dva roky po triumfe v juhoamerickej krajine priviedol našich k striebru na olympiáde v Tokiu. Koučoval Rapid Viedeň (majster 1967), Levski Sofia (šampión v rokoch 1968 - 1970 a 1975), s bulharskou reprezentáciou sa v roku 1966 prebojoval na MS v Anglicku.

K všetkým úspechom sa dopracoval filozofiou, ktorú vysvetlil svetoznámou odpoveďou na otázku - ako to robíte?

"Veľmi ľahko, veď ide len o futbal," odpovedal s typickým elegantným, trochu záhadným úsmevom.

Káder futbalistov Československa v Čile 1962

Viliam Schrojf (2. 8. 1931)

Vyhlásili ho za najlepšieho brankára šampionátu v Čile, chytal vo všetkých zápasoch. "Gumár", ako znela jeho prezývka, podal vo štvrťfinále proti Maďarsku (1:0) jeden z najospevovanejších výkonov brankára v histórii. Po zápase mu futbalový svet začal hovoriť "čierna mačka". Začínal v pražskej Admire VIII., vojenčil v Olomouci, odkiaľ v roku 1955 prišiel do Slovana. V lige chytal ešte za Lok. Košice. Chytal 39 reprezentačných zápasov. Žije v Bratislave.

František Schmucker

(28. 1. 1940 - 15. 8. 2004)

Gólman Ostravy bol v Čile ako tretí brankár, na MS nenastúpil, má 2 reprezentačné štarty. Druhý si pripísal v októbri 1970, keď zväz prvú garnitúru dištancoval za aféru Adidas - Puma na MS v Mexiku. V roku 1964 odchytal 6 zápasov na OH v Tokiu vrátane finále a podieľal sa na striebre. Dlhoročná opora Ostravy v klube zostala po skončení kariéry a až do nečakanej smrti sa venoval výchove brankárov. Zomrel na infarkt.

Pavel Kouba

(1. 9. 1938 - 13. 9. 1993)

Brankár Dukly Praha má tri reprezentačné štarty. Veľká postava Dukly, predchodca Viktora. V roku 1965 prestúpil do Sparty, potom bol vo francúzskom Angouleme. Po návrate bol sekretárom tenisového 1. ČLTK Praha, odkiaľ odišiel za sekretára na Českom zväze. Úplne nečakane zomrel na infarkt v kabíne počas zápasu internacionálov v Sezimovom Ústí.

Jiří Tichý (6. 12. 1934)

Obranca ČH Bratislava nastúpil vo finále s Brazíliou (1:3) miesto zraneného Lálu, reprezentoval 19-krát. V roku 1963 prestúpil do Sparty, kde s aktívnou činnosťou skončil v roku 1969. Žije na Morave v Podivíně a trénersky spolupracuje s Hodonínom.

Ján Popluhár (12. 9. 1935)

Hral v rodnom Bernolákove, Slovane, RH Brno, Olympique Lyon, Zbrojovke Brno a Slovane Viedeň. Reprezentoval 62-krát, potom 8-krát v juniorskom a 3-krát v B-tíme. Štartoval na MS 1958 a 1962. Bronz má z ME 1960. Bol v Slovane, ktorý sa prebojoval do finále PVP 1969. V lige zohral 306 zápasov a ako obranca dal 25 gólov. Prvý čs. futbalista roka 1965 pred Masopustom. Po Čile 1962 ho zaradili do niekoľkých jedenástok MS. Roku 1963 hral za svet proti Anglicku, roku 1964 za Európu proti Škandinávii a 1965 za Hviezdy sveta v rozlúčke Sira Matthewsa. Futbalista storočia na Slovensku. Je na dôchodku, popritom pracuje na dohodu na futbalovom zväze.

Ladislav Novák (5. 12. 1931)

Obranca Dukly Praha, za ktorú hral až do roku 1966, reprezentoval 75-krát. Dva roky hral za Jablonec, ktorý viedol tri roky ako tréner. V rokoch 1971/1972 s L. Kačánim tréner reprezentácie. Pred štyrmi rokmi odišiel zo zdravotných dôvodov do dôchodku, žije v Prahe.

Jan Lála (10. 9. 1936)

Obranca Slavie, v ktorej pôsobil od roku 1969, reprezentoval 37-krát. Žije v Prahe.

Jozef Bomba (30. 3. 1939)

Skvelý obranca Tatrana Prešov odohral 13 reprezentačných zápasov. Chýrny nemecký tréner Helmuth Schön ho vybral do mužstva Európy proti Škandinávii. Po skončení kariéry pôsobil ako právnik. Je v invalidite s nepríjemnou Alzheimerovou chorobou.

Vladimír Kos (31. 3. 1936)

Stredopoliar Bohemians, na MS nenastúpil a nikdy nereprezentoval. V lete 1964 prestúpil do Sparty, za ktorú hral štyri roky. Žije v Prahe.

Svatopluk Pluskal

(28. 10. 1930 - 28. 5. 2005)

Obranca Dukly Praha, v ktorej hral do roku 1966, reprezentoval 56-krát. Rok strávil v Jablonci, kde v lete 1967 skončil. Asistent aj tréner v Bohemians. Žil v Prahe. Mal vážne ťažkosti s nohami, mohol sa pohybovať len s barlami. Žil v domove dôchodcov v Ústí nad Labem, kde sa oňho až do smrti starala dcéra.

Josef Masopust (9. 2. 1931)

Stredopoliar Dukly, reprezentoval 63-krát. Majiteľ Zlatej lopty futbalistu Európy 1962, futbalista Československa 1966, najlepší český futbalista 20. storočia. Šesť rokov trénoval Duklu, štyri roky Zbrojovku Brno, s ktorou v roku 1978 získal titul. Býva v Prahe.

Titus Buberník (12. 10. 1933)

Rodák z Pustých Úľan, hral za ŠK Bratislava, Kablo, VSS Košice, ČH a Inter Bratislava, LASK Linz, TJ Trnávka, Slovan Viedeň. Reprezentoval 23-krát a dal ako záložník 5 gólov. Je účastníkom MS 1958 vo Švédsku a MS 1962 v Čile, kde však nehral. Štartoval aj na ME 1960 vo Francúzsku, kde získalo čs. mužstvo bronz. V ČH sa stal majstrom republiky 1959. Jeden z najelegantnejších futbalistov našej histórie, protagonista fair play. Vyštudovaný právnik je na dôchodku. Žije v Bratislave.

Tomáš Pospíchal

(26. 6. 1936 - 21. 10. 2003)

Útočník Ostravy, od roku 1964 hral štyri roky za Spartu, tri roky za francúzsky Rouen. Od roku 1977 trénoval v Bohemians, v roku 1983 ho priviedol k jedinému titulu. Dva roky viedol Slaviu. Už ho sprevádzali ťažkosti so srdcom, preto prestal trénovať. Na prelome tisícročia tvrdý kritik pomerov vo futbale. V októbri 2003 ho hospitalizovali, po pár dňoch choré srdce zlyhalo.

Adolf Scherer (5. 5. 1938)

Rodák z Priekopy hral za Lokomotívu Vrútky, ČH a Slovnaft Bratislava, Lok. Košice, VSS, Nimes, Martin, Avignon. Reprezentoval 36-krát, dal 24 gólov. Najdôležitejšie góly dal v Čile. Je majstrom republiky 1959 s ČH, k čomu prispel 15 gólmi. V roku 1962 sa prestrieľal na kráľa strelcov s 24 gólmi. Patrí do Klubu stovkárov, má odznak s č. 37, dal 128 gólov. Po emigrácii v roku 1968 hral v Olympique Nimes a v Avignone. Žije vo francúzskom Arles.

Josef Kadraba (29. 9. 1933)

Útočník Kladna, reprezentoval 17-krát. V roku 1965 prestúpil do Slavie a v lete 1967 legálne odišiel pracovať do viedenskej filiálky automobilky Ford. Hrať futbal mu však čs. orgány nedovolili, až po mesiaci dostal povolenie iba k štartom za firemnú jedenástku. Vo Forde pracoval ako technický úradník, teraz si vo Viedni užíva dôchodok.

Andrej Kvašňák (19. 5. 1936)

Rodák z Košíc hrával v Sparte, v ktorej pôsobil až do roku 1969, reprezentoval 47-krát. V rokoch 1969 - 72 pôsobil v belgickom Mechelen, odkiaľ ho povolali reprezentácie, štartoval na MS 1970 v Mexiku. Po návrate z Belgicka v roku 1972 hral za Viktoriu Žižkov a aktívnu dráhu skončil v polovici sedemdesiatych rokov v Turnove. Dnes žije v Prahe na dôchodku.

Josef Jelínek (9. 1. 1941)

Útočník Dukly Praha do roku 1967, reprezentoval 10-krát. Tri roky hral za Bohemians. Od osemdesiatych rokov pracoval ako správca ihriska tohto klubu. Žije v Prahe a od roku 1998 sa stará o trávniky na štadióne na Juliske, kde hrávala Dukla.

Pavol Molnár (13. 2. 1936)

Narodil sa v Štúrove. Záložník Slovana, ale titul získal v drese ČH. Hral na MS 1958, bol aj v Čile, reprezentoval 20-krát, dal 3 góly. "Palička" objavil tréner Anton Bulla, ktorého zásluhou sa dostal do Slovana a tréner Jim Šťastný si ho ako 19-ročného vzal do áčka. V januári 1968 odišiel s trénerom Bujnom do Austrálie pomôcť Jozefovi Venglošovi, trénoval aj v Kuvajte. Trpí ťažkou chorobou, stará sa o domček a záhradu v bratislavskom Fialkovom údolí.

Václav Mašek (21. 3. 1941)

Útočník Sparty, v ktorej hral až do roku 1974 s výnimkou vojny v Dukle Praha, reprezentoval 16-krát. Civilným povolaním bol inžinierom v Úrade pre patenty a vynálezy. Žije na dôchodku v Prahe.

Jozef Adamec (26. 2. 1942)

Hral za rodné Vrbové, Spartak Trnava, Duklu Praha, Slovan Bratislava, Slovan Viedeň. Reprezentoval 44-krát. Hral na MS 1962 a 1970. Sedemnásobný majster v Trnave a Dukle. V lige odohral 383 zápasov, dal 170 gólov, v Klube kanonierov je tretí. Najlepším strelcom ligy bol štyrikrát. Sedemkrát bol v desiatke najlepších čs. futbalistov. Hral za Trnavu v semifinále EPM (dnes Liga majstrov). Je deviatym najúspešnejším čs. strelcom so 14 gólmi. Trénoval aj reprezentáciu Slovensla.

Jozef Štibrányi (11. 1. 1940)

Krídlo z Vlčkoviec, ktoré Vytlačil vytiahol z Trnavy. Odvďačil sa senzačným gólom Španielovi Sedrunovi. Rýchlik na hrote reprezentoval 9-krát a dal 1 gól. Ako 17-ročnému mu dal príležitosť Malatinský v lige v Ostrave. Za Trnavu hral 10 rokov. Tridsať rokov učil telocvik na Základnej škole v Križovanoch.

FOTO - kniha Imricha Hornáčka Chile 1962, z ktorej sú i faksimile autogramov finálovej jedenástky, archív TASR a Štartfoto

Brazílčan Garrincha (v strede) sa pokúša vo finále majstrovstierv sveta 1962 obísť Popluhára, vpravo je Jozef Masopust, strelec nášho gólu.

FOTO

Privítanie Bratislavčanov na ústrednom tenisovom kurte na Tehelnom poli. Na dolnej snímke sú zľava Buberník, Popluhár, Molnár, Schrojf, Tichý, Scherer. V 21-člennom kádri trénera Vytlačila boli z rodákov zo Slovenska ešte Bomba, Kvašňák, Adamec a Štibrányi. Schrojf a Tichý sa narodili v Prahe, ale drvivú väčšinu kariéry hrali za Slovan Bratislava (Schrojf) a ČH a Inter Bratislava (Tichý). Naopak košický rodák Kvašňák pôsobil v pražskej Sparte.

Autor: PETER FUKATSCHJÁN MIKULA